Malilinké kúsočky, veľký problém: mikroplasty

ú všade okolo nás, no vlastne ich takmer vôbec nevidíme, a pritom nám i nášmu prostrediu veľmi škodia. Mikroplasty. Zámerne sa pridávajú do niektorých produktov, prípadne sa z nich uvoľňujú. V posledných rokoch sa čoraz viac vyskytujú v našom životnom prostredí – vo vzduchu i v pôde, ale hlavne vo vode. Pozitívne to rozhodne nie je. Mikroplasty škodia nám aj prírode.

Malilinké kúsočky plastov – voľným okom takmer neviditeľné. Tie najväčšie síce môžu merať až zhruba 5 milimetrov, takže už ich rozpoznáte, ale tie najmenšie majú len 100 nanometrov.

 

Pôvod mikroplastov

Do trávy i oceána sa dostávajú z iných plastov – odlúpnu sa, odtrhnú, rozdrobia, roztrieštia –, prípadne i ako dôsledok pôsobenia chémie či svetla, respektíve rozkladu vo vode. Veľký problém predstavujú úlomky z automobilových pneumatík a aj také „banality“ ako pranie. Pri praní syntetickej bielizne (ako napríklad nylonu alebo flísu) sa podľa vedcov môže v priebehu jedného pracieho cyklu uvoľniť až milión týchto čiastočiek.

Hoci sa časť zachytí v čističkách odpadových vôd, zvyšok prejde do pitnej vody. A tak je to s každým mikroplastom.

V horšom prípade sú mikroplasty priamo pridané do niektorých produktov, napríklad do drogérie (objavujú sa vo voskoch, v lakoch, čistiacich prostriedkoch, hnojivách) či kozmetiky. Mikroplasty v podobe malých mikroperličiek a častíc sľubujúcich rôzne výhody (abrazívne účinky, odstránenie nečistôt, očistenie pokožky alebo napríklad lepšie vyčistenie zubov) patria podľa expertov k najväčším problémom. Ide o primárne mikroplasty, teda častice, ktoré sú v miniatúrnej veľkosti už vyrobené.

Európska únia plánuje toto zámerné pridávanie obmedziť alebo úplne zakázať. V Británii sa tak stalo už pred niekoľkými rokmi.

Primárne i sekundárne mikroplasty predstavujú obrovskú záťaž pre prírodu, v ktorej pretrvávajú stovky rokov. Navyše sa z nich ďalej uvoľňujú škodlivé látky.

Cez kolobeh prírody do ľudského tela

„Dopriavať si“ ich ešte viac, než musíme? Kto by to chcel?

Mikroplasty pre nás žiadny prínos nemajú, a pritom sa ich do nášho tela dostáva čoraz viac – od zmienenej kozmetiky, ktorú používame, cez potraviny, ktoré sa v pôde s mikroplastmi vypestujú, alebo cez morské ryby, čo zjeme, až po vodu, ktorú vypijeme. Skrátka vstúpia do potravinového reťazca.

Dokonca sa už našli aj v ľudskej krvi. V marci 2022 ich v rade vzoriek odhalili vedci zo Slobodnej univerzity v Amsterdame, ktorí preukázali, že môžu putovať po celom tele, usádzať sa v orgánoch a poškodzovať ľudské bunky.

Odborník z univerzity Dick Vethaak dodal, že rozumný človek by mal v tejto súvislosti spozornieť, rodičia malých detí obzvlášť. „Všeobecne sú dojčatá a malé deti viac vystavené vplyvu chemických látok a častíc, čo mi robí veľké starosti.“ Navyše už skôr vedci odhalili mikroplasty v placentách tehotných žien.

Nevystavovať deti (a, samozrejme, ani sami seba) ďalšiemu pôsobeniu mikroplastov, a teda ani neznečisťovať životné prostredie môžete tak, že sa zameriate na čistú kozmetiku. Takú, ktorá neobsahuje žiadne mikroplasty v pevnej ani tekutej podobe. Označenie „bez mikroplastov“ môžete nájsť spravidla na etikete produktu. Stačí trochu pátrať po označeniach a pečiatkach deklarujúcich, že kozmetika žiadne mikroplasty neobsahuje.

Michaela Švestková Červená

Zodpovedný prístup k životu je jej blízky ako každej mame, ktorá chce pre svoje deti vytvoriť bezpečný svet, v ktorom budú vyrastať. Ako novinárka a „markeťáčka“ odovzdáva inšpiratívny pohľad na svet nie len vo svojich článkoch pre HiPP Baby club, ale aj vďaka kreatívnym projektom, ako je MAMAblog roka 2022. Založila tiež anketu MAMAVolba vyberajúcu to najlepšie pre deti a rodičov.