Prečo HiPP používa plastové tašky? Znovu a znovu.

Plastové tašky sa stali symbolom znečistenia našej planéty. Pritom ich vynálezca ich vymyslel, aby našej planéte pomohol. Z nášho prístupu by bol zrejme v šoku. Prečo ich máte aj vy používať znovu a znovu?

Keď ide o planétu, záleží na každom detaile. Teda aj na tom, v čom si nosíme nákup domov. Plastová taška sa stala opovrhovaným nepriateľom, spoluzodpovedným za znečistenie planéty plastovým odpadom. Pritom pre planétu sú omnoho horšie papierové a bavlnené tašky.

V úvahách o environmentálnom dopade totiž musíme ísť hlbšie ako len na koniec životného cyklu plastovej tašky. Musíme ísť na začiatok celého výrobného cyklu.

Stenovi Gustaf Thulinovi, vynálezcovi plastových tašiek, by prišla bizarnou predstava, že ľudia plastovú tašku po jednom použití proste vyhodia. Plastovú tašku vymyslel v roku 1959 v Švédsku s cieľom ochrániť našu zem, pretože kvôli bežne používaným papierovým taškám sa vyrubovalo až príliš veľa stromov.

Pan Thulin sníval o ľahkej taške, ktorá by k prírode bola šetrnejšia a vydržala „navždycky“. Podarilo sa mu to, v 70.-80. rokoch bolo normálne vziať si na nákup vlastnú plastovú tašku a používať ju znovu a znovu. Aj on sám jeden svoj vynález, teda igelitovú tašku, nosil vo vrecku nohavíc.

Problém nastal neskôr. Praktické a dostupné tašky, pohodlní jedinci… Vyhodiť tašku po jednom použití bolo tak jednoduché a rýchle. Aj keď plastové tašky vôbec neboli určené na jedno použitie, paradoxne sa tak začali používať.

Uplynulo zopár rokov a pohľad na nich sa zmenil. Už sa nerozdávajú zadarmo. Niekde za nich musíte zaplatiť, niekde sú úplne zakázané. Veľa z nás tak radšej siahne po papierovej alebo látkovej taške.

Papierové tašky ale spotrebujú pri výrobe veľa energie, dreva a mnoho vody. Naviac sú ťažšie. Dosť záleží i na tom, kde sa vyrábajú: extra environmentálny dopad sa počíta aj na samotnú dopravu do obchodov. Na výrobu látkových tašiek je potrebná bavlna, avšak aj tá potrebuje litre a litre cennej vody pri spracovaní aj samotnom pestovaní. Náročnosť rastliny rieši aj módny priemysel.

Plastové tašky oproti tomu bodujú efektívnou výrobou.

Aby papierová taška mala rovnaký dopad na životné prostredie ako jednorazovo použitá plastová, museli by ste ju použiť minimálne 3x, a látkovú minimálne 131 x. Naviac plastovú tašku možno ľahko recyklovať. Keď sa roztrhne, stačí ju poslať do žltého kontejnera.

Najlepšie je používať tašku, ktorú už máte, znovu a znovu. A znovu. Nie len pán Thulin by z vás mal radosť.

Zdroj: BBC.com

A čo moderné materiály ako PLA?

Ani moderné materiály ako je napr. PLA (polymliečna kyselina) nie sú ideálne. Surovinou na výrobu je kukuričný škrob alebo cukrová trstina, pri ktorých produkcii sa používa mnoho chemikálií alebo GMO, ktoré zaťažujú planétu. Zdroj: Research sugar cane from Thailand.

Vďaka mikroorgnizmom je kukurica premenená na bioplast PLA (poly lactic acid), čo je transparentný materiál, ktorý má takmer totožné vlastnosti ako klasický polyetylén, ale v industriálnej kompostárni sa stopercentne rozloží na kvalitné hnojivo (oxid uhličitý a vodu). Trvá mu to 30 dní až 2 roky. Problém je ale s industriálnou kompostárňou, ktorá u nás nie je bežne dostupná (a teda chýbajú aj smetiaky na industriálny kompost). V domácom komposte sa taška nerozloží, a tak s veľkou pravdepodobnosťou taška skončí v zmiešanom odpade.