Vzorec oxidu uhličitého. Ide o plyn, ktorý človek necíti, ale pri vyššej koncentrácii naň už môže reagovať napríklad únavou, bolesťou hlavy alebo malátnosťou. Oxid uhličitý je súčasťou atmosférického vzduchu, tvorí ho jeden atóm uhlíka a dva atómy kyslíka. Spolu s ďalšími látkami patrí medzi takzvané skleníkové plyny.

Ide o plyny, ktoré sa vyskytujú v atmosfére našej planéty. Patrí medzi ne oxid uhličitý, metán, oxid dusný, metylchloroform, ale napríklad aj vodná para. V pôvodnom rozsahu sú dôležité – chránia planétu pred chladom rovnako ako skleník krehké rastlinky. Množstvo skleníkových plynov, ktoré v posledných desaťročiach vypúšťajú ľudia vo všetkých oblastiach od domácností cez priemysel, poľnohospodárstvo až po nakladanie s odpadmi, je považované za hlavnú príčinu globálneho otepľovania.

Nájdete ho i pod skratkou PGO. Ide o zvyšovanie teploty na našej planéte. Nejde len o zemskú atmosféru, ale aj o oceány či samotný zemský povrch. Narastajúca teplota sa pripisuje predovšetkým zvyšovaniu emisií skleníkových plynov (najviac oxidu uhličitého a metánu).

Klíma alebo aj podnebie je stav počasia, ktoré ovplyvňuje (aj) človek svojím konaním a prístupom. Hovorí sa o nej v súvislosti s globálnym otepľovaním, ktoré má negatívny dosah na klímu planéty.

Vyčísľuje množstvo ton emisií CO2, ktoré jedinec, firma alebo domácnosť vyprodukujú za rok. Je súčasťou ekologickej stopy. Uhlíkovú stopu si môžete vypočítať sami pomocou uhlíkovej kalkulačky.

Umelo vytvorená jednotka, ktorá ukazuje množstvo prírodných zdrojov, ktoré domácnosť, firma alebo napríklad štát potrebujú na svoj život (a to v celom zemskom ekosystéme). 
Jednotkou ekologickej stopy je hektár zeme – pôdy i vodných plôch. S vyčíslením pomáha kalkulačka ekologickej stopy, ktorá ukáže, koľko planét by bylo potrebných pre ľudstvo, keby všetci ľudia žili ako respondent. Čím je ekologická stopa nižšia, tým je to v záujme udržateľnosti lepšie.

Môžete si ju vypočítať sami napríklad tu:

www.hra-o-zemi.cz

Postoj alebo rozvoj, ktorým sa minimalizujú alebo úplne odstraňujú negatívne následky životného štýlu pre celú spoločnosť.

Je nazývané aj organické alebo biologické. Na poliach, farmách, statkoch, plantážach, v lesoch či rybníkoch sa hospodári podľa prísnych zásad ekologického poľnohospodárstva. Zvieratá žijú v prirodzených podmienkach, nekŕmia sa antibiotikami, polia sa nehnoja, ale šetrne obhospodarujú... Biohospodárenie má pozitívny prínos pre celý ekosystém a klímu.

Konkrétna vec vyrobená či vyprodukovaná vďaka ekologickému hospodárstvu. Biofarmárčenie je pre našu klímu to najlepšie.

Životný štýl človeka, ktorý neje mäso ani výrobky živočíšneho pôvodu, ani iné potraviny s takýmito zložkami. Nejde len o mäso, ale aj o vajcia, včelí vosk, med, jogurty, niektoré sladkosti, sušienky atď. Vegánstvo môže človek cielene brať ako svoj príspevok k udržateľnej planéte – pestovanie rastlinnej stravy všeobecne zaťažuje planétu menej než konvenčné veľkochovy dobytka.

Geneticky modifikované potraviny. Môžu nimi byť napríklad kukurica alebo pšenica, ktoré majú upravené gény, najčastejšie na dosiahnutie lepšej výnosnosti alebo odolnosti. V ekologickom hospodárstve sa GMO nevyužíva.

K ochrane prispieva rad faktorov – udržateľné hospodárstvo šetrné k pôde, biodiverzita, zalesňovanie, recyklácia, obmedzenie nákupov, využívanie obnoviteľných zdrojov, obmedzenie dopravy... Na ochrane klímy sa podieľajú jednotlivci aj firmy.

Rozmanitosť v prírode – rastlín i živočíchov. Silný a neporušený ekosystém prospieva planéte.