Malilinké kúsočky, veľký problém: mikroplasty

ú všade okolo nás, no vlastne ich takmer vôbec nevidíme, a pritom nám i nášmu prostrediu veľmi škodia. Mikroplasty. Zámerne sa pridávajú do niektorých produktov, prípadne sa z nich uvoľňujú. V posledných rokoch sa čoraz viac vyskytujú v našom životnom prostredí – vo vzduchu i v pôde, ale hlavne vo vode. Pozitívne to rozhodne nie je. Mikroplasty škodia nám aj prírode.

Malilinké kúsočky plastov – voľným okom takmer neviditeľné. Tie najväčšie síce môžu merať až zhruba 5 milimetrov, takže už ich rozpoznáte, ale tie najmenšie majú len 100 nanometrov. 

 

Pôvod mikroplastov

Do trávy i oceána sa dostávajú z iných plastov – odlúpnu sa, odtrhnú, rozdrobia, roztrieštia –, prípadne i ako dôsledok pôsobenia chémie či svetla, respektíve rozkladu vo vode. Veľký problém predstavujú úlomky z automobilových pneumatík a aj také „banality“ ako pranie. Pri praní syntetickej bielizne (ako napríklad nylonu alebo flísu) sa podľa vedcov môže v priebehu jedného pracieho cyklu uvoľniť až milión týchto čiastočiek.

Hoci sa časť zachytí v čističkách odpadových vôd, zvyšok prejde do pitnej vody. A tak je to s každým mikroplastom.

V horšom prípade sú mikroplasty priamo pridané do niektorých produktov, napríklad do drogérie (objavujú sa vo voskoch, v lakoch, čistiacich prostriedkoch, hnojivách) či kozmetiky. Mikroplasty v podobe malých mikroperličiek a častíc sľubujúcich rôzne výhody (abrazívne účinky, odstránenie nečistôt, očistenie pokožky alebo napríklad lepšie vyčistenie zubov) patria podľa expertov k najväčším problémom. Ide o primárne mikroplasty, teda častice, ktoré sú v miniatúrnej veľkosti už vyrobené.

Európska únia plánuje toto zámerné pridávanie obmedziť alebo úplne zakázať. V Británii sa tak stalo už pred niekoľkými rokmi.

Primárne i sekundárne mikroplasty predstavujú obrovskú záťaž pre prírodu, v ktorej pretrvávajú stovky rokov. Navyše sa z nich ďalej uvoľňujú škodlivé látky.

Cez kolobeh prírody do ľudského tela

„Dopriavať si“ ich ešte viac, než musíme? Kto by to chcel?

Mikroplasty pre nás žiadny prínos nemajú, a pritom sa ich do nášho tela dostáva čoraz viac – od zmienenej kozmetiky, ktorú používame, cez potraviny, ktoré sa v pôde s mikroplastmi vypestujú, alebo cez morské ryby, čo zjeme, až po vodu, ktorú vypijeme. Skrátka vstúpia do potravinového reťazca.

Dokonca sa už našli aj v ľudskej krvi. V marci 2022 ich v rade vzoriek odhalili vedci zo Slobodnej univerzity v Amsterdame, ktorí preukázali, že môžu putovať po celom tele, usádzať sa v orgánoch a poškodzovať ľudské bunky.

Odborník z univerzity Dick Vethaak dodal, že rozumný človek by mal v tejto súvislosti spozornieť, rodičia malých detí obzvlášť. „Všeobecne sú dojčatá a malé deti viac vystavené vplyvu chemických látok a častíc, čo mi robí veľké starosti.“ Navyše už skôr vedci odhalili mikroplasty v placentách tehotných žien.

Nevystavovať deti (a, samozrejme, ani sami seba) ďalšiemu pôsobeniu mikroplastov, a teda ani neznečisťovať životné prostredie môžete tak, že sa zameriate na čistú kozmetiku. Takú, ktorá neobsahuje žiadne mikroplasty v pevnej ani tekutej podobe. Označenie „bez mikroplastov môžete nájsť spravidla na etikete produktu. Stačí trochu pátrať po označeniach a pečiatkach deklarujúcich, že kozmetika žiadne mikroplasty neobsahuje.

Michaela Švestková Červená

Téma udržateľnosti je jej blízka ako každej mame, ktorá chce pre svoje deti zachovať čistú planétu. Ako novinárka a marketérka odovzdáva zelený pohľad na svet nielen vo svojich článkoch pre HiPP Baby Club, ale i vďaka kreatívnym projektom, ako je udržateľný MAMAblog roku 2022. Založila aj anketu MAMAvoľba vyberajúcu to najlepšie pre deti a rodičov.