![](/fileadmin/_processed_/7/9/csm_cervienka-obycajna-na-plote_4cbd90b3e1.jpg)
Pomôžte zvieratám v zime: nerobte si starosti so svojou záhradou
Na jar pomáhame čmeliakom zakladaním kvitnúcej lúky, v lete staviame v záhrade napájadlá pre vtáčiky. To všetko prispieva k vtáčej a hmyzej populácii, ktorá je dôležitá na udržanie biodiverzity. Ale čo v chladnom období? Prekvapí vás, že hlavne vo vlastnej záhrade platí „nerobiť nič je viac“.
Táto úloha nevyžadujúca žiadne úsilie môže byť pre usilovných záhradkárov nečakanou výzvou – nechať záhradu bez väčšieho zásahu. Polená, ktoré zostali po letných táborákoch pri ohnisku, poslúžia na prezimovanie chrobákov. V nánosoch travín a v spleti koreňov pri záhradnom jazierku sa ubytujú slepúchy a mloky. Keď z jazierka neodstránime bahno, zavŕtajú sa doň žaby. V kope lístia v trvalkovom záhone sa zabýva ježko. Nespotrebovaný kompost, neodstránené kamene, nezasypané škáry, to sú ideálne skrýše pre celý rad obyvateľov záhrady, ktorí vám pomáhajú po celý rok v rámci prirodzeného kolobehu prírody.
![](/fileadmin/_processed_/2/3/csm_trasochvost-biely_f2ac332aff.jpg)
Navyše náš zoznam, ako pomôcť prírode, je v znamení toho, čo robiť nemusíte:
1. Nevyfukujte lístie
Lístie je perina pre najrôznejšie živočíchy, ktoré u vás hľadajú útočisko. Prezimujú nielen pod ním, ale i zachytené na samotných listoch. A je ich naozaj mnoho.
V ideálnom prípade nechajte opadané lístie ležať, teda ak nie je ešte zo stromov napadnuté najrôznejšími škodcami a chorobami. Kompromisom je odstránenie lístia z trávnika a jeho ponechanie na okrajoch záhonov a skaliek.
Ak zo záhrady opadané lístie odstraňujete, v záujme prírody postupujte čo najmenej intenzívne. V opačnom prípade môžete zvieratám, ktoré sú schované v tráve, ublížiť. Staré dobré hrable sú skvelé, zato fukáre a drviče lístia odstraňujú z vašej záhrady život. A pálenie lístia? O tom sa hádam ani nemusíme baviť.
2. Nekoste trávu
Aspoň časť trávy pred zimným obdobím nepokoste. Rada sa v nej ukryje lienka, doputuje i bystruška a čmelia kráľovná. Na otave, najlepšie na chránenom mieste, napríklad pod ihličnanom, kríkom alebo pri múriku, postavte hmyzí hotel. Tie náchylnejšie živočíchy sa v ňom ubytujú ešte radšej. Päťhviezdičkový luxus pre ne a päť hviezdičiek za snahu pre vás!
Nepokosená tráva má aj ďalší efekt pre prírodu – semená bodliakov a travín poslúžia vtákom ako krmivo.
Pri poslednom kosení nechajte steblá čo najdlhšie a potom ich použite do kompostu, kde znovu poslúžia hmyzu.
![](/fileadmin/_processed_/2/f/csm_zamrznuta-trava_51dc902fc4.jpg)
3. Pripravte kompost
Že ho nemáte? Pokojne ho provizórne založte. Stačí z obyčajnej trávy – najlepšie sú už spomenuté dlhšie steblá –, ale aj z lístia, zo slamy a z vetvičiek… Pripravte hromádku podobnú vyvýšenému záhonu, malú alternatívu kompostu, ktorú na jar len premiešate so zeminou. Poslúži vám hneď dvakrát – v zime vám za ňu poďakujú drobné živočíchy, ako napríklad užovky, ktoré sa do nej ukryjú, na jar samotná záhrada, ktorú môžete prihnojiť. V organicky udržiavanej záhrade je potom viac života a kolobeh sa pekne opakuje. Najlepšia jesenná starostlivosť o záhradu je tá v duchu udržateľnosti, s trochou pozornosti venovanej kompostu a so zeleným hnojením i pred zimou.
4. Nechajte hrantíky do jari
Aj keď máte „len“ balkón alebo hrantíky na oknách okolo terasy, nechajte v nich zoschnuté letničky, chryzantémy, bylinky... Miesta pod kvetináčmi i vo flóre poslúžia na prezimovanie najrôznejším drobným tvorom, pavúkom, chrobákom.
Ježko, jež, máme pre teba hotel!
Ježe prečkávajú zimu zimným spánkom v hniezde, ktoré si musia samy pripraviť. Ale pomôcť im s tým môžete, budú rady. Ježko potrebuje suché a osamotené miesto. Poslúži mu kôpka lístia navŕšená na kraji záhrady, s kôrou, práchnivejúcim drevom a polienkami, ale napríklad aj stará drevená krabica, do ktorej vyrežete dvierka. Využiť môžete aj roztrhaný košík alebo malú debničku, v ktorej ste si v júni odniesli z farmy jahody, ale nestihli ste ju vrátiť. Šupnite ju pod celú kôpku lístia. Ježko samec hľadá takýto zimný úkryt už na konci októbra, zatiaľ čo samice ešte v novembri dopĺňajú zásoby energie. Ale potom sa uchýlia do svojho hniezda aj ony. Nerušte ich!
![](/fileadmin/_processed_/d/1/csm_jezko-zahrabany-v-listi_de57712753.jpg)
Navyše práchnivejúcim drevom sa živia larvy chrobákov, ktoré si ježko môže hneď po jarnom prebudení dopriať na desiatu. Aj to je biodiverzita, kolobeh prírody.
Postarajte sa o jazierko
Jazierko pred zimou nechce prílišný zásah. Len ak by bolo organického materiálu na dne príliš, mohli by plyny vznikajúce tlením rastlín a opadaného lístia škodiť zimujúcim tvorom. Keď necháte z jazierka trčať traviny, v mraze poslúžia i ako malé vetracie komíny.
Pri teplotách pod nulou treba vo väčších nádržiach udržiavať vetrací otvor – dieru v ľade, a to pomocou termostatu, polystyrénového plaváka či vzduchovaním, alebo trebárs vďaka hrncu s teplou vodou, ktorý urobí v ľade dieru. Hluk a otrasy z rozbíjania ľadu môžu byť pre zimujúce zvieratá stresujúce.
V bezzásahovom stave nechajte i brehy jazierka, v ktorých rady prezimujú obojživelníky.
![](/fileadmin/_processed_/b/0/csm_vevericka-v-zime_fca5292735.jpg)
Myslite na vtáčiky a iné drobné zvieratá
I ďalší krok je v duchu „lenivého záhradníčenia“. Neobraté posledné jablká a zoschnuté slivky môžu byť pre mnoho zvierat záchrannou chuťovkou v mraze. A čo ešte? Vyčistite kŕmidlá a búdky skôr, než udrú mrazy, zaveste ich tak, aby na ne nedočiahli domáci maznáčikovia, a kúpte zásoby kvalitného krmiva. Najlepšie poslúži jednodruhové, ako je slnečnica alebo proso. Kŕmiť vtáctvo a zvieratá v lese počas zimy je dôležité, robme to teda dobre a rozumne.