Obranyschopnosť bábätka po narodení je veľmi krehká a vyvíja sa dlho. Jej podstatná časť sa tvorí v črevách. Ak sa črevná mikroflóra dostane do nerovnováhy, v tráviacom trakte sa rozmnožia „zlé baktérie" alebo sa vytvorí málo tých „dobrých“. Nevyvážená črevná mikroflóra patrí k najčastejším spúšťačom porúch imunity, napríklad alergií.

Niektoré mamičky však z rôznych príčin nemôžu dojčiť, prípadne musia oveľa skôr prejsť na náhradnú mliečnu výživu. Patríte k nim? Neobviňujte sa. Nič to nemení na skutočnosti, že ste milujúca a starostlivá matka. Zažila to aj Nela: „Veľmi som chcela dojčiť. Žiadna z mojich kamarátok s tým nemala problém, ale mne sa od začiatku nedarilo. Radila som sa s laktačnou poradkyňou, chvíľu to aj išlo, ale bolo to trápenie. Mala som výčitky svedomia, že malej nemôžem dať to, čo potrebuje."

Nela si rýchlo uvedomila, že svoje obavy a negatívne emócie prenáša na dcérku aj manžela: „Povedala som si ‚dosť‘. Aj iné deti predsa pijú umelé mlieko a sú v pohode. Keďže som alergička, pediatrička mi odporučila mlieko s hydrolyzovanou (na malé kúsky naštiepenú) bielkovinou. Akonáhle sme postupne začali pridávať mliečne a iné príkrmy, prešli sme aj na štandardné mlieko. Dnes má štyri roky a zatiaľ sa u nej neprejavila žiadna potravinová ani iná alergia."

Nemôžete svoju ratolesť dojčiť alebo musíte ešte pred šiestym mesiacom prejsť na náhradnú mliečnu výživu? Nie je ľahké zorientovať sa v množstve rôznych výrobkov, ktoré trh ponúka. „Ak je dieťatko zdravé, prospieva a nemá v rodine alergikov, stačí mu klasická mliečna formula, ktorá obsahuje všetko, čo potrebuje. Pri laktózovej intolerancii sú vhodné bezlaktózové mlieka, mlieka s redukovaným obsahom laktózy, prípadne kvapky obsahujúce enzým laktázu," radí MUDr. Zuzana Veisenpacherová z oddelenia pediatrie Nemocnice Spišská Nová Ves.

„Dojčenskú výživu s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou odporúčí pediater alebo gastroenterológ v prípade, ak sú prvostupňoví príbuzní dieťaťa, teda matka, otec či súrodenci, alergici. Mlieko obsahuje hydrolyzovanú bielkovinu, teda bielkovinu rozloženú na jednoduchšie stavebné látky, ktoré detský organizmus vníma ako menej cudzie, a preto ich lepšie znáša. Stále však môžu vyvolať alergickú reakciu," vysvetľuje skúsená pediatrička. 

Ak sa už u bábätka prejavila alergia na mliečnu bielkovinu, lekár mu predpíše špeciálne hydrolyzované mlieko. „Toto mlieko obsahuje bielkovinu, ktorá je rozštiepená až na aminokyseliny a peptidy. Tieto imunitný systém dieťaťa nepovažuje za alergén," dodáva lekárka.

Laktózová intolerancia, inými slovami neznášanlivosť mliečneho cukru, znamená, že organizmus bábätka nedokáže dostatočne spracovať všetku laktózu, teda mliečny cukor. Za zmienku stojí, že často ide o prechodnú záležitosť, ktorá súvisí s nezrelosťou tráviaceho traktu, a časom sa zvykne upraviť. „Intoleranciu spôsobuje neprítomnosť alebo nedostatok enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor na jednoduchšie cukry. Nestrávený mliečny cukor sa potom presúva do hrubého čreva, kde sa metabolizuje tamojšími baktériami. Prejavuje sa to typickými kolikami, bolesťami bruška, nafukovaním," objasňuje pediatrička. 

Názory na výživu dojčaťa sa často menia. Dnes je až neuveriteľné, že v 70. rokoch minulého storočia sa dojčenie nepovažovalo za veľmi dôležité a už štvormesačné dieťa jedlo krupicovú kašu.

Aj generácia, ktorá je dnes na prahu dospelosti, prešla v útlom detstve inou stravovacou schémou, než je bežná dnes. V rámci prevencie alergií sa považovalo za správne, aby sa dojča pred alergénmi v potravinách chránilo. „Mamy mali plne dojčiť do šiesteho mesiaca a potom postupne zavádzať pevnú stravu. Napríklad lepok až po šiestom či siedmom mesiaci, kravské mlieko a vaječný bielok po roku, ryby a orechy po troch," objasňuje Zuzana Veisenpacherová.

Dnes odborníci, naopak, tvrdia, že pre imunitný systém je dôležité, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s potravinovými alergénmi čo najskôr – či už mamička dojčí, alebo nie. „Obdobie medzi ukončeným štvrtým až šiestym mesiacom považujú za imunologické okno, ktoré znižuje pravdepodobnosť vzniku alergií," konštatuje pediatrička a dodáva: „V tomto období by sa dieťatko malo postupne stretnúť s novými potravinami aj s alergénmi. Neznamená to, že mu hneď navaríte krupicovú kašu, ale postupne mu dáte ochutnať lyžičku vločiek, ovocia, zeleniny... Čo sa týka kravského mlieka, neodporúčam ho ako samostatný nápoj podávať dieťaťu až do konca prvého roka života. Môže sa podať ale ako zložka pokrmu (napr. zemiaková kaša). Využite radšej rôzne mliečne príkrmy a kaše z  dojčenskej výživy."

Od ukončeného šiesteho mesiaca už materské mlieko – podobne ako od ukončeného štvrtého mesiaca pri nedojčenom dieťatku náhradná mliečna výživa – nebude vašej ratolesti stačiť. Postupne obohacujte jedálny lístok o mliečne, zeleninové a mäsové príkrmy. Nezabúdajte ani na pitný režim. Čím viac pevnej stravy bábätko dostáva, tým dôležitejší je pitný režim. Ponúkajte mu prevarenú pitnú alebo dojčenskú vodu, čaj bez cukru alebo zriedenú ovocnú šťavu. Ale nenúťte ho. Rovnako mu nenechávajte fľašku na pitie namiesto cumľa. A ako zistíte, či má dieťa dostatok tekutín? Má ťažké, vlhké plienky a mäkkú stolicu.