Intolerancia súvisí s trávením, alergia vždy s imunitou

Alergiu na kravské mlieko si s laktózovou intoleranciou mýlia nielen bežní ľudia. Ich príznaky sa môžu prekrývať a správne rozlíšenie dá niekedy zabrať aj odborníkom. Prinášame vám základné fakty o každej z nich. 

Intolerancia mliečneho cukru (laktózová intolerancia) a alergia na bielkovinu kravského mlieka (alergia na kravské mlieko) sú dva rôzne zdravotné problémy. Nie vždy sa však ich prejavy dajú ľahko odlíšiť. Zatiaľ čo intolerancia (neznášanlivosť) je bežná porucha trávenia, pri alergii (precitlivenosti) ide o prudkú reakciu imunitného systému.

Miška dojčila synčeka sotva dva mesiace, potom musela prejsť na náhradnú dojčenskú výživu. Teo stále plakal, zdúvalo ho, mal koliky. „Vedela som, že to súvisí s vývojom črevnej mikroflóry a s dozrievaním imunitného systému, ale zdalo sa mi, že to už trvá pridlho. Bála som sa, či nemá alergiu na mlieko, ale lekárka mi povedala, že v jeho prípade ide len o intoleranciu. Podozrenie na alergiu by mala, keby sme ja alebo manžel boli alergici. A aj jej prejavy by vraj boli iné. Dovtedy som ani netušila, že existuje rozdiel medzi alergiou a intoleranciou,“ priznáva mladá mama.

Prejavy sa niekedy prekrývajú

Intolerancia na laktózu znamená, že v tele chýba alebo nedostatočne pracuje enzým laktáza, ktorý v tenkom čreve štiepi mliečny cukor, laktózu. Neschopnosť spracovať mliečny cukor je prirodzená a rastie s vekom, v dospelosti potrápi každého šiesteho dospelého. Alergia na kravské mlieko patrí k potravinovým alergiám a zapríčiňuje ju bielkovina tohto mlieka. Najčastejšie sa vyskytuje u dojčiat, neskôr – najmä po šiestom roku života – ustupuje.

Bežní ľudia si oba pojmy často pletú. Svojou troškou do mlyna k tomu neraz prispejú aj lekári, ktorí rodičom dôkladne nevysvetlia rozdiel. Ale aj samotní alergiológovia majú niekedy problém ihneď rozlíšiť prejavy alergie a intolerancie. Niektoré sa totiž prekrývajú.

Ako zistíte, či má vaše bábätko „bežnú“ laktózovú intoleranciu alebo nebezpečnejšiu alergiu na kravské mlieko? 

Pri intolerancii ho trápia opakované kŕče, bolesti bruška, známe ako koliky, nadúvanie a hnačky. A to aj vtedy, keď dojčíte, pretože mliečny cukor, laktóza, sa nachádza nielen v kravskom, ovčom a kozom, ale aj v materskom mlieku. Ak nedojčíte, dieťatko by v tomto prípade nemalo dostávať klasickú dojčenskú výživu, ale bezlaktózové mlieko. Ak dojčíte, pomôžu mu kvapky, ktoré obsahujú enzým laktázu. Chcete si byť diagnózou istá? Môžete požiadať lekára o dychový test určený pre malé deti a deti, ktoré ešte nevedia pri vyšetrení spolupracovať.

5 základných faktov o laktózovej intolerancii:

  1. Súvisí s trávením.
  2. Prejavuje sa nafukovaním, bolesťami a kŕčmi bruška (kolikami) i hnačkami.
  3. Spôsobuje ju mliečny cukor (laktóza) v kravskom, ovčom, kozom, ale aj v materskom mlieku.
  4. Vekom narastá, najviac sa vyskytuje u dospelých.
  5. Dá sa potvrdiť dychovým testom.

Alergická reakcia prebieha oveľa búrlivejšie. Môže sa prejavovať tráviacimi ťažkosťami, teda kŕčmi, bolesťami bruška, nafukovaním či hnačkami – podobne ako pri intolerancii. Časté však sú aj kožné prejavy, ako napríklad žihľavka či ekzém, a dýchacie ťažkosti, napríklad opakované infekcie horných dýchacích ciest, kašeľ či v niektorých prípadoch aj anafylaktická reakcia. Alergiu na kravské mlieko odhalí vyšetrenie protilátok z krvi alebo expozičný test, pri ktorom dieťa dostane bielkovinu kravského mlieka a lekár sleduje jeho reakcie na ňu.

5 základných faktov o alergii na kravské mlieko:

  1. Súvisí s imunitným systémom.
  2. Prejavuje sa prudko, zvyčajne hnačkami s bolesťami bruška, ale aj atopickým ekzémom a žihľavkou, infekciami dýchacích ciest, kašľom. 
  3. Spôsobuje ju bielkovina kravského mlieka.
  4. Najviac sa vyskytuje u dojčiat a vekom sa zmierňuje.
  5. Zisťuje sa z protilátok v krvi alebo expozičným testom.

Prečo vzniká alergia na kravské mlieko?

Vývoj imunitného systému bábätka po narodení nie je ani zďaleka ukončený. Trvá dlho, kým úplne dozreje. Tvorí sa najmä v črevách a súvisí s črevnou mikroflórou. Ak obranyschopnosť nie je z rôznych príčin dostatočne silná, môže sa stať, že nedokáže rozlišovať medzi zlými a dobrými alebo neškodnými vplyvmi. Organizmus potom alergicky reaguje aj na podnety, ktoré by inak ľahko zvládol, prípadne by si ich ani nevšimol.

Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dieťatko, presnejšie jeho črevná mikroflóra stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu jeho tráviaci trakt ešte nie je pripravený alebo má genetickú precitlivenosť na tento alergén, vzniká alergická reakcia. 

Malý alergik nesmie piť kravské mlieko ani jesť výrobky z neho. Náhradou za ne je hydrolyzát, špeciálne mlieko, ktoré obsahuje mliečnu bielkovinu už naštiepenú na veľmi malé čiastočky, a detský organizmus ho preto nepovažuje za alergén. Ovčie mlieko, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu.

Väčšie riziko je u detí alergikov

Neznamená to, že každé dieťa je automaticky ohrozené alergiou. Existujú však spúšťače, ktoré toto riziko môžu zvyšovať. Prvým je genetika. Ak niektorý prvostupňový člen rodiny – vy ako mama, otec, súrodenec – trpí akoukoľvek alergiou a bábätko nedojčíte, malo by preventívne piť hypoalergénne (HA) mlieko. Toto mlieko obsahuje na rozdiel od klasického dojčenského mlieka čiastočne rozštiepenú mliečnu bielkovinu, ktorú detský organizmus vníma ako menej cudziu, a preto ju lepšie znáša. Riziko alergickej reakcie sa síce zmenší, ale ochrana pred alergiou nie je stopercentná. Ak už dieťa trpí alergiou, hypoalergénna dojčenská výživa je nevhodná. V takom prípade predpíše pediater alebo detský gastroenterológ bábätku špeciálnu hydrolyzovanú výživu

Pod vznik alergie sa môže podpísať aj nedostatok vitamínu D. Ten je potrebný nielen pre zdravé kosti vášho potomka, ale aj na naštartovanie imunity, ktorá mu už od narodenia umožňuje brániť sa proti rôznym infekciám. Podieľa sa na tvorbe látok, ktoré ničia vírusy, baktérie a iné škodlivé mikróby, znižuje riziko ochorení dýchacích ciest. Vitamín D sa však v materskom mlieku nachádza len vo veľmi malom množstve.

Cisársky rez, znečistené prostredie, prílišná hygiena

Náchylnejšie na alergie sú tiež deti, ktoré prídu na svet cisárskym rezom. Novorodenec, ktorý sa narodí klasicky cez matkinu pošvu, prirodzene prichádza do kontaktu s prospešnými baktériami, ktoré postupne osídľujú jeho tráviaci trakt a podporujú imunitu. Dieťatko, ktoré sa narodí sekciou, sa s nimi nestretne, navyše „nachytá“ viac nemocničných baktérií. K nevyváženej črevnej mikroflóre po narodení sekciou v prvých týždňoch života prispieva aj fakt, že mamička zvyčajne musí užívať antibiotiká.

Na vzniku alergie na kravské mlieko, ale aj ďalších potravinových, peľových, liekových i kontaktných alergií, atopického ekzému a astmy sa podieľa aj znečistenie blízkeho a širšieho životného prostredia – prachovými časticami, plesňami, cigaretovým dymom, výfukovými plynmi z áut, pesticídmi, PCB látkami a inými chemikáliami, ktoré sa nachádzajú nielen v ovzduší, ale aj v pôde. Škodí aj prehnaná, úzkostlivá hygiena. Príliš časté umývanie, kúpanie či dezinfekcia spôsobujú, že detský organizmus sa nestretne s možnými patogénmi a nenaučí sa proti nim brániť.

5 tipov, ako účinne chrániť bábätko pred alergiami

  1. Dojčite minimálne šesť mesiacov. Kým bábätko pije materské mlieko, jedzte stravu, ktorá mu nespôsobí nafukovanie, koliky či hnačky. Ak nemôžete dojčiť a ste alergička, prípadne máte v najbližšej rodine alergika, potrebujete hypoalergénne, tzv. HA mlieko. (Požiadajte detského lekára alebo gastroenterológa o predpísanie hypoalergénneho, tzv. HA mlieka.)
  2. Odstráňte z domácnosti potenciálne spúšťače alergií. Pri upratovaní používajte minimum chemikálií, dajte pozor na plesne. Pravidelne vetrajte. Domáce zvieratá sú super, ale len ak nemáte doma alergika. Najviac alergénov sa nachádza v srsti mačky a psa.
  3. Nezanedbávajte pravidelné prechádzky s bábätkom na čerstvom vzduchu, ideálne v lese či parku. Vyhýbajte sa chodníkom pri cestách a parkoviskách, rovnako priemyselným oblastiam. 
  4. S hygienou to nepreháňajte. Voňavé bábätko je síce rozkošné, no nemusíte ho kúpať každý deň ani mu šampónovať hlavičku. Používajte len vodu a kozmetické prípravky šetrné k citlivej pokožke.
  5. Dbajte na to, aby vaše dieťatko pravidelne užívalo kvapky s vitamínom D, ktoré vám predpíše pediater. Zabezpečia mu potrebnú dennú dávku tejto cennej látky.

Vedeli ste?

Naši prapredkovia pili ako maličké bábätká výlučne materské mlieko. Kravské, ovčie či kozie sa ako náhrada začalo používať až neskôr. Zaujímavosťou je, že nie všetky národy znášajú mlieko rovnako. Aziati či Rómovia sú národy známe tým, že mlieko trávia veľmi zle, pretože im chýba štiepiaci enzým laktáza. Severania ho, naopak, znášajú veľmi dobre.