Kolika
Gastroezofageálny reflux
Zápcha
Intolerancia laktózy
Celiakia
Dysmikróbia
Akútna gastroenteritída

Kolika je častý problém, no napriek tomu sa ani v súčasnosti nedá s určitosťou definovať, čo presne ju zapríčiňuje. Predpokladá sa, že za ťažkosti môžu plyny, ktoré sa tvoria v tráviacom trakte počas trávenia. Častejšia je vraj u chlapcov, u tzv. jedákov a večných hladošov, teda u bábätiek, ktoré často vypijú viac, ako by mali, alebo papajú rýchlo a hltavo.

Stali ste sa mamou po prvýkrát a pri kolike plačete spolu so svojim dieťatkom? Vedzte, že aj skúsené mamy sa zhodujú na tom, že najhoršia na nej je bezradnosť a túžba pomôcť, ktorá sa akoby míňala účinku. Kolika je tiež obrovský nápor na  psychiku ženy, ktorá je v čase po pôrode zraniteľnejšia. Ak je to možné, snažte sa zostať pokojná a myslite na to, že najväčšia vec, ktorú dieťatko pri záchvate potrebuje, je náruč mamy (otecka či starej mamy), nežné slová, teplo, masáž.

Stiahnuť infografiku

Veľmi častým problémom a príčinou bolestivosti v oblasti bruška a čriev sú reflux alebo zápcha. Ak máte podozrenie, že môžu byť príčinou plaču vášho bábätka, povedzte o tom pediatrovi. Dieťatko vyšetrí a usmerní vás najmä v potrebných režimových opatreniach. Ako sa zápcha a reflux prejavujú?

Ide o spontánny návrat kyslého žalúdočného obsahu do pažeráka. Do štvrtého mesiaca je obvykle fyziologický a odhaduje sa, že ho má asi polovica bábätiek. Tento stav je následkom nezrelosti pažerákového zvierača. Spontánna úprava nastáva do roka a pol.

Medzi najčastejšie príznaky patrí grckanie, tiež zápach z úst, kašeľ aj nechutenstvo. V závažnejších prípadoch dieťa môže prestať priberať a prospievať. Dieťatko však nemusí vracať, môžu ho napríklad často trápiť koliky.

Ak bábätko napriek všetkému prospieva a nie je podráždené, nemáte dôvod sa znepokojovať. Ak však veľmi často vracia, nepriberá, je nepokojné a plačlivé, môže ísť o patologický reflux, ktorý si žiada liečbu a tzv. režimové opatrenia.

Nedojčeným deťom sa pri tejto diagnóze podávajú zahustené mliečne formuly. Dojčeným bábätkám primiešavajte do odsatého mlieka špeciálny prípravok na jeho zahustenie. Po kŕmení nechajte drobčeka dobre odgrgnúť, neukladajte ho hneď do vodorovnej polohy, naopak skúste ho ešte chvíľu držať na rukách vo zvislej polohe. Pri vážnejšom refluxe odporúčajú pediatri ponosiť dieťatko na rukách aj 20 minút – kým žalúdočné šťavy prijaté mlieko natrávia, zrazia.

Bábo s refluxom by malo ležať a spať tak, aby malo hornú časť tela vo zvýšenej polohe. Dosiahnete ju podložením matraca zrolovaným uterákom alebo iným predmetom, avšak mnoho odborníkov odporúča podložiť tvrdými predmetmi, napríklad knihami rovnakej hrúbky, celú postieľku. Ak nimi podložíte nohy postieľky pri hlavičke bábätka, matrac zostane rovný a dieťatko si nebude tlačiť na bruško.

Kým niektoré deti sa vyprázdňujú dvakrát denne, iné  majú stolicu len raz za dva – tri dni. Plne dojčené dieťa staršie ako 1 mesiac nemusí mať stolicu niekoľko dní aj viac, pritom nemusí ísť o zápchu. Materské mlieko dokáže totiž detský organizmus stráviť bezo zvyškov. Rodičia sa nemusia obávať dovtedy, kým sa tento pravidelný model vyprázdňovania u dieťatka nenaruší.

Pri zápche má bábätko stolicu omnoho zriedkavejšie než inokedy. Stolica je aj podstatne tvrdšia. Typické je tiež bolestivé vyprázdňovanie kvôli jej väčšiemu priemeru, prípadne je spojená s únikom malého množstva stolice, ktorá akoby obteká tuhú stolicu. Okrem možných bolestí bruška zápchu často sprevádza nechutenstvo, nevoľnosť a páchnuce vetry.

Zápcha sa častejšie objavuje u detí kŕmených umelým mliečkom. Na rozdiel od dojčených detí majú tvrdšiu stolicu. Dojčené deti trpia zápchou oveľa menej, pretože materské mlieko je ľahšie stráviteľné ako dojčenské mlieko. Navyše  zaisťuje prítomnosť správnej mikroflóry v čreve. Napriek tomu zápach dokáže vytrápiť aj dojčené deti, obzvlášť tie, ktoré sa narodili skôr alebo vyslovene predčasne.

Zápcha býva i bežným sprievodným javom pri prechode z dojčenia na umelé mlieko alebo aj pri zavádzaní niektorých druhov nových jedál a príkrmov. Medzi ďalšie príčiny sa radí zmena stravy, dehydratácia alebo ľahšia choroba, akou je aj „obyčajné“ prechladnutie.

Vyprázdneniu môže pomôcť aj rektálna rúrka. Pred zavedením do konečníka je potrebné na jej konček naniesť trochu oleja. Považuje sa za jedno z krajných riešení, jej použitie určite konzultujte s pediatrom.

Stiahnuť infografiku

Príznaky podobné novorodeneckej kolike môžu sprevádzať aj hnačkové ochorenia, poruchu priechodnosti čriev, priškripnutie prietrže či metabolické problémy. Na rozdiel od zápchy, refluxu a koliky nie sú obvyklé, no oplatí sa mať o nich prehľad. Metabolické poruchy sa zvyknú prejaviť v období zavádzania príkrmov alebo pri prechode z dojčenia na náhradnú mliečnu výživu.

Dieťa môže bolieť bruško aj pri tomto probléme. Laktóza je mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka a mliečnych výrobkov. Štiepi sa v tenkom čreve pomocou enzýmu laktázy na glukózu a galaktózu, ktoré telo už ľahko strávi. Trpí ňou asi 20 % ľudí, a to vo všetkých vekových kategóriách.

Laktóza je súčasťou mlieka, mliečnych výrobkov a štandardných náhradných dojčenských mliek. Tvrdé syry, s výnimkou mäkkých tavených, by nemali spôsobovať ťažkosti, taktiež kyslomliečne výrobky ako  jogurty, acidofilné mlieka, zakysanky či cmary. Obsahujú totiž probiotické kultúry, ktoré napomáhajú štiepeniu laktózy. Je to hlavný dôvod, prečo sa aj dojčeným bábätkám odporúča zavádzať mliečne príkrmy v podobe jogurtov a iných kyslomliečnych výrobkov.

Kyslo páchnuce hnačky, „kolikovité“ bolesti brucha, meteorizmus a tzv. prelievanie črevného obsahu. V niektorých prípadoch sa hnačky nemusia vyskytovať, naopak dominujú len bolesti bruška, ktoré si väčšinou rodičia nedávajú do súvislosti s konzumáciou mlieka. U najmenších dojčiat sa môže pri laktózovej intolerancii objaviť celkové neprospievanie, pretože ich jedinou stravou je práve mlieko.

Pri dojčených batoľatách je potrebné vylúčiť konzumáciu príkrmov s obsahom kravského mlieka a veľmi pozorne sledovať reakciu na kyslomliečne výrobky. Nedojčeným bábätkám je nutné nahradiť „umelé mlieko“ bezlaktózovou mliečnou formulou. Ich užívanie býva často prechodné, keďže po čase môže táto intolerancia spontánne ustúpiť.

Je to autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom sliznice tenkého čreva. Najčastejšie sa objavuje v období zavádzania tuhých príkrmov do stravy dieťatka, čo je obvykle od veku 4 – 6 mesiacov. Práve vtedy zvyčajne začínajú postupne prijímať obilniny. Problém je, že v časti obalu zŕn pšenice, ovsa, raže či jačmeňa sa nachádza aj lepok, ktorý niektoré deti nedokážu spracovať, preto sa po konzumácii obilninového pokrmu objavujú nepríjemné zdravotné ťažkosti.

Celiakiu najčastejšie sprevádza bolesť bruška, plynatosť, nechutenstvo a niekedy zvracanie. K ďalším prejavom patria hnačky, ktoré sa môžu striedať so zápchou. Časté sú bledé páchnuce stolice. Ak sa toto ochorenie nediagnostikuje včas, môže viesť až k absolútnej strate klkov a mikroklkov na vnútornej strane sliznice tenkého čreva. Týmto neželaným zmenšením povrchu sa výrazne znižuje schopnosť vstrebávania a trávenia živín. Deti preto časom môžu byť podvyživené a oproti rovesníkom menšie a chudšie. Celiakia sa prejavuje aj na koži ako červené svrbivé pľuzgiere a tiež mrzutým správaním. Následkom poškodenia sliznice sa živiny dostatočne nevstrebávajú a mozog nemá dostatok energie na svoju prácu. Vo vyššom veku možno u dieťatka badať problém so sústredením, býva apatické a často nervózne.

Jedinou možnou liečbou je absolútne vylúčenie lepku zo stravy a nasadenie bezlepkovej diéty, ktorá je celoživotná. Pri dodržiavaní diéty príznaky ustupujú do 6 mesiacov. Neprítomnosť ťažkostí ale neznamená, že dieťa sa vyliečilo a diétu už nepotrebuje. Po nedodržaní diétnych opatrení by sa problémy znova objavili.

Odporúča sa zavedenie lepku u dojčiat medzi 4. až 6. mesiacom života, najlepšie počas dojčenia. Najnovšie výskumy potvrdzujú, že zavedenie lepku po 7. mesiaci života, ako bolo zvykom v minulosti, sa spája práve s vyšším výskytom celiakie.

Je to stav, pri ktorom sa premnoží nežiaduca bakteriálna flóra v čreve, čím sa naruší rovnováha a dôsledkom je porucha trávenia, bolesti brucha, hnačky, zápcha alebo plynatosť.

Častou príčinou tohto stavu je užívanie antibiotík. Na jednej strane zabíjajú škodlivé, na druhej, žiaľ, aj prospešné baktérie, ktoré sú v tele prirodzene prítomné. Často preto narúšajú dôležitú mikrobiálnu rovnováhu v črevách i dýchacom systéme. Následkom je práve dysmikróbia.

Žiaľ, pred bakteriálnymi infekciami nie sú dokonale chránené ani najmenšie bábätká. Niektoré okúsia antibiotickú liečbu ešte pred ukončením prvého roka života. Ak sa tak stane, aj pre nich je dôležité sprievodné užívanie probiotík, ktoré eliminujú nežiaduce účinky antibiotík. Dôležitý je aj dostatočný prísun vitamínov skupiny B, ktoré podporujú rast probiotických baktérií. Probiotiká treba dieťatku podávať 2 až 4 hodiny po užití antibiotík a pokračovať v tom minimálne dva týždne po ukončení antibiotickej liečby.

Ľudovo sa nazýva aj črevná alebo brušná chrípka. Ide o zápal sliznice čreva, často aj žalúdka. Vyvolávajú ju najmä rotavírusy, adenovírusy alebo coronovírusy. Postihuje prevažne malé deti. Akútna gastroenteritída je veľmi infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša najmä priamym kontaktom s chorým, ale aj prostredníctvom kontaminovaných predmetov, napríklad hračiek, rovnako vody. Niektorí pôvodcovia tohto ochorenia sa môžu šíriť aj vzduchom. Inkubačná doba sa zvyčajne  pohybuje v rozpätí niekoľkých hodín až pár dní.

Na začiatku liečby, v akútnej fáze, je nutný dostatočný príjem tekutín. Ako náhrada stratenej vody hnačkami a zvracaním sa používajú rehydratačné roztoky. Kompenzujú tiež stratu  minerálov. Potrebné množstvo roztoku závisí od hmotnosti bábätka a závažnosti infekcie. Dehydratácia, obzvlášť u najmenších, môže byť život ohrozujúcim stavom, takže problém nezabudnite ihneď konzultovať s pediatrom alebo detským urgentom. Rehydratačný roztok podávajte dieťatku vždy podľa pokynov lekára alebo podľa návodu výrobcu. Rátajte s tým, že po vypuknutí infekcie bude dieťatko akúkoľvek stravu a pitie odmietať. V ďalších hodinách sa pokúste odporúčané dávky dodržať.

V priebehu ďalšej liečby platí, že každú novú stratu tekutín spôsobenú vracaním alebo hnačkou sa snažíme kompenzovať opätovnou rehydratáciou. Ideálne po lyžičkách, každých 5 až 10 minút.

Návrat k pôvodnému stravovaniu by mal byť postupný. Platí, že dojčené dieťatko má byť naďalej dojčené. Nedojčené deti vo veku do 6 mesiacov by mali dostať v náväznosti na rehydratačnú fázu obvyklú, veku vhodnú dojčenskú výživu.