Laktačná poradkyňa: kedy ju osloviť a s čím vie pomôcť?

Dojčenie považujeme za prirodzené a intuitívne, no býva zložitejšie. Prvé týždne prinášajú neistotu i pochybnosti. V týchto momentoch môže byť neoceniteľnou oporou odborník podkutý vedomosťami aj empatiou. O tom, kedy má zmysel vyhľadať pomoc, rozpráva skúsená laktačná poradkyňa Patrícia Brňová. Odpovedá i na otázku, prečo sa čerstvé mamy neraz trápia zbytočne.  

S príchodom bábätka, najmä prvého, zaplavujú matkinu myseľ mnohé otázky. Ide o úplne novú skúsenosť, pri ktorej množstvo načítanej teórie nie je zárukou istoty. Zvyčajne si treba dopriať len čas – a platí to aj pri dojčení. 

Čo je bežné a kedy vyhľadať pomoc? 

„Veľa žien má pocit, že keď dojčenie bolí alebo nejde hladko, robia niečo zle. Pritom začiatky bývajú často náročné a neisté,“ vysvetľuje laktačná poradkyňa Patrícia Brňová. 

Medzi bežné situácie podľa Patrície patrí: 

• časté vyžadovanie dojčenia (aj každú hodinu),  

• potreba bábätka byť neustále pri mame,  

• pochybnosti mamy o dostatočnom množstve mlieka.  

Naopak, spozornieť by ste mali, keď: 

• bolesť pri dojčení neustupuje,  

• bradavky sú poranené,  

• bábätko sa nevie efektívne napiť,  

• bábätko nepriberá alebo je pri dojčení výrazne nepokojné.  

„Ak má žena pocit, že sa pri dojčení trápi alebo že to nejako nefunguje, je to dôvod ozvať sa a nečakať, kým sa veci zhoršia,“ dodáva Patrícia na základe skúseností.  

Prevencia = menej obáv a pochopenie príčin 

Mnohé ženy vyhľadajú pomoc až vtedy, keď nastane problém, no podľa odborníčky má veľký význam aj príprava pred pôrodom: „Dojčenie je síce prirodzené, ale nie samozrejmé. Ženy už nemávajú zo svojho okolia toľko skúseností, ako mali kedysi bežne. Keď žena vie, čo ju čaká, ako sa správa novorodenec a čo je v prvých dňoch normálne, vie sa o seba viac oprieť a menej ju to vykoľají. Veľa problémov potom ani nevznikne.“ 

Zaujímavé však je, že skutočný problém býva zvyčajne inde, ako mamy predpokladajú. „Za obavou ‚mám málo mlieka‘ býva často to, že dojčenie nefunguje efektívne,“ vysvetľuje laktačná poradkyňa Patrícia, podľa ktorej tu zohráva veľkú rolu neistota. „Ženy nevedia, čo je obvyklé. Myslia si, že keď sa bábätko chce dojčiť často alebo sa večer nevie upokojiť, je to problém. Pritom to patrí k úplne bežnému správaniu novorodenca.“

Vybrať si správne, cítiť sa bezpečne 

Samotný výber laktačnej poradkyne je veľmi dôležitý a nejde pri ňom len o získané certifikáty či recenzie. Podobne ako pri výbere lekára či terapeuta, aj tu zohráva veľkú rolu komunikácia, vzájomná dôvera a súlad. Každá poradkyňa má svoj prístup, skúsenosti aj hodnoty – a je v poriadku hľadať takú, s ktorou sa žena stotožní. 

Dojčenie je intímna téma a žena by nikdy nemala mať pocit, že je tlačená do niečoho proti svojej vôli, práve naopak, dobrá spolupráca stojí na rešpekte, pochopení a podpore jej vlastných rozhodnutí. 

„Dobré poradenstvo by nemalo byť postavené na strachu, tlaku alebo na tom, aby žena odchádzala s pocitom, že musí nakúpiť množstvo pomôcok, dodržiavať komplikované postupy alebo že bez ďalších produktov dojčenie nepôjde,“ opisuje Patrícia Brňová. „Dobrá laktačná neprekračuje svoje kompetencie, neodporúča lieky ani tony byliniek konkrétnej značky či strihanie uzdičiek u konkrétneho lekára,“ dodáva. 

Mnohé ženy sa obávajú, že budú hodnotené alebo kritizované. So skutočnou profesionálkou, ktorej dôverujete, je však realita iná. „Stretnutie nie je o tom, že prídem a poviem žene, čo robí zle. Skôr sa snažím pochopiť celý príbeh – ako dojčenie prebieha od začiatku, čo ženu trápi a čo už skúšala,“ približuje Patrícia a ozrejmuje, prečo je nevyhnutné osobné stretnutie. „Veľmi dôležité je vidieť dojčenie priamo. Ako bábätko saje, ako je prisaté, ako sa pri tom správa. Často totiž stačia malé zmeny a situácia sa výrazne zlepší.“ 

Cieľom poradenstva pri dojčení nemá byť závislosť od odborníka, ale posilnenie sebavedomia ženy. „Pre mňa je dôležité, aby žena nadobudla pocit, že tomu rozumie a že to zvládne. Ak by odchádzala ešte viac vystresovaná, zahanbená alebo s pocitom zlyhania, niečo nie je v poriadku,“ dodáva Patrícia Brňová. 

Nie ste v tom samy 

Dôvera v odborníka je kľúčová, pretože pocity zlyhania a hanby sú pri dojčení častejšie, než by sa mohlo zdať. Z toho pramení strach požiadať o pomoc, niekomu sa zveriť. 

„Ženy majú pocit, že zlyhávajú, že ich telo nefunguje, ako by malo. Ale dojčenie nie je test, ktorý treba zvládnuť na jednotku. Je to proces, ktorý sa učí,“ vysvetľuje laktačná poradkyňa a zdôrazňuje, že konzultácia je u nej bezpečné vyjadrenie sa bez hodnotenia. „Vzniká tam priestor, kde môže žena povedať aj veci, ktoré ju trápia alebo za ktoré sa hanbí, a vtedy väčšinou zistí, že v tom vôbec nie je sama.“ 

Partner ako neoceniteľná súčasť dojčenia 

Pocit spolupatričnosti veľmi pomáha najmä z hľadiska duševného zdravia, no nenahraditeľným je v tomto prípade často aj partner. „Otcovia nemusia vedieť, ako dojčiť, ale môžu vytvoriť podmienky, aby to žena zvládla,“ vysvetľuje Patrícia. 

Podpora môže mať rôzne podoby: 

• Psychická opora a povzbudenie  

• Zabezpečenie pokoja  

• Praktická pomoc v domácnosti  

„Keď má žena pri sebe partnera, ktorý jej verí a stojí pri nej, celé to ide oveľa ľahšie,“ dodáva laktačná poradkyňa. 

Niekedy stačí zmierniť tlak 

V prvom rade si treba uvedomiť, že začiatky dojčenia môžu byť neisté a stresujúce. Netreba na seba tlačiť – je dôležité pripustiť, že všetko nemusí ísť presne tak, ako sme si naplánovali.  

„Nemusí to ísť hneď ľahko, čo však neznamená, že to nepôjde vôbec. Dojčenie nie je o vydržaní, ale o pochopení toho, čo sa deje. Veľa mám aj bábätiek len potrebuje čas, podporu a pokoj, aby si našli vzájomný rytmus. Je v poriadku požiadať o pomoc – ideálne skôr, nie až keď je čerstvá mama úplne vyčerpaná,“ myslí si Patrícia. 

Laktačná poradkyňa Patrícia Brňová má aj svoj web, no odporúča skôr obsah na svojej facebookovej stránke a instagramovom účte.