Kojenie a význam materského mlieka

Pre porovnanie kvalít materského mlieka (MM) si vezmeme na pomoc kravské mlieko (KM), na ktorom je zrejmý rozdiel v zložení, a zodpovieme tak zároveň otázku, prečo nie je vhodné nahrádzať mlieko materské tým kravským.

Sú základným materiálom rastúceho organizmu. Materské mlieko obsahuje 1,2 g/100 ml. Oproti tomu je v kravskom mlieku 3x tak veľké množstvo, čo predstavuje zvýšenú záťaž pre ľadviny a vylučovacie ústrojenstvo.

Mliečne bielkoviny v MM sú prevažne srvátkové a sú pre dojčatá ľahko stráviteľné. Na rozdiel od KM, ktoré má prevahu bielkovín kaseinových, horšie stráviteľných. Z dôležitých bielkovín v MM prevláda Alfalaktalbumin, v KM je to Betalaktoglobulin, ktorý je u množstva detí príčinou neznášanlivosti kravského mlieka. Betalaktoglobulin sa v materskom mlieku nevyskytuje.

Imunoglobulíny typu A sú špeciálne sekrečné protilátky, ktoré si telo dieťaťa nevie vyrobiť a vytvára ho mliečna zľaza matky. Chráni črevnú sliznicu tvorbou špeciálneho ochranného filtra a bráni tak usádzaniu niektorých patogénov. Odolnosť kojených detí je tak ďaleko vyššia ako u detí umelo živených.

Sú to práve cukry, čo deťom dodáva 40 % energie. V MM je obsiahnuté 7 g/100 ml cukru. V mlieku kravskom je jeho obsah polovičný.

Hlavným cukrom v MM je laktóza, ktorá sa enzymaticky štepí na látky nevyhnutné pre vývoj centrálnej nervovej sústavy. Súčasne podporuje bakteriálne osídlenie čreva dojčaťa, ktoré je žiadúce.

Ďalšími cukrami sú oligosacharidy, ktoré majú dôležitú funkciu tzv. prebiotík. Ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry a podporujú rast laktobacilov a bifidobaktérií, čím chránia dieťa pred infekciami. Iba MM vytvára takto priaznivé prostredie, v ktorom laktobacily a bifidobaktérie rastú. Črevná mikroflóra dojčených detí sa tak veľmi odlišuje do detí živených umele, pretože KM tieto užitočné baktérie neobsahuje.

Organizmus dieťaťa tuky potrebuje ako zdroj energie. V MM je asi 3,5 g/100 ml a úzko súvisí s príjmom kojacej matky. Veľký význam majú esenciálne kyseliny (k. lynolová, linoleová a arachidonová), ktoré sú nevyhnutné pre život svojím vplyvom na rast nervovej sústavy.

MM obsahuje cholesterol pre tvorbu bunkových obalov a vývoj mozgu, hormónov alebo aj žlčových kyselín. Ak nemá telo po narodení dostatok cholesterolu, začne si ho samo tvoriť, čo pretrváva až do dospelosti. Kojenie má tak protektívny vplyv – chráni pred arteriosklerózou v neskoršom veku.

MM je nápadne ochudobnené na minerálne látky. V KM je ich 3x toľko, čo znamená vyššiu záťaž pre činnosť ladvín.

Materské mlieko je prispôsobené potrebám dieťaťa. Nie je teda potreba kojeným deťom pridávať vodu v iných formách. Z predchádzajúceho textu plynie, že materské mlieko je svojím zložením unikátne a jeho tvorba je dokonalejšia, než si myslíme.

Je pozoruhodné, že i zloženie je presne vytvorené pre potreby dieťaťa. Pokiaľ sa narodí bábätko predčasne, obsahuje MM napríklad viacej bielkovín, akoby maminka porodila v termíne. I z tohto dôvodu je lepšie, keď predčasne narodené bábätko dostáva mlieko biologickej matky ako MM z mliečnej banky.

Na záver textu by som rada zmienila psychosociálny vplyv kojenia, kedy sa upevňuje vzájomný vzťah maminky a bábätka. Spoločne hľadajú rytmus, nadväzujú očný kontakt, dotýkajú sa koži na kožu a dojčenie je tak prvým zoznámením pomocou všetkých piatich zmyslov.

Je veľkou snahou vytvoriť umelé mlieko na takej úrovni, aby sa čo najviac približovalo práve unikátnemu mlieku materskému a maminky, ktoré dojčiť nemôžu, tak majú na výber zo širokej škály náhradnej mliečnej výživy.