Na porovnanie kvalít materského mlieka (MM) si vezmeme na pomoc kravské mlieko (KM), kde je patričný rozdiel v zložení, a zodpovieme tak zároveň otázku, prečo nie je vhodné nahrádzať mlieko materské tým kravským.

Sú základným materiálom rastúceho organizmu. Materské mlieko obsahuje 1,2 g/100 ml. Oproti tomu je v kravskom mlieku 3x také veľké množstvo, čo predstavuje zvýšenú záťaž pre obličky a vylučovaciu sústavu.

Mliečne bielkoviny v MM sú prevažne srvátkové a sú pre dojčatá ľahko stráviteľné. Na rozdiel od KM, ktoré má prevahu bielkovín kazeínových, horšie stráviteľných. Z dôležitých bielkovín v MM  prevláda alfa laktalbumín, v KM je to beta-laktoglobulín, ktorý je u časti detí príčinou neznášanlivosti kravského mlieka. Beta-laktoglobulín sa v materskom mlieku nevyskytuje.

Imunoglobulíny typu A sú špeciálne sekrečné protilátky, ktoré si telo dieťaťa nevie vyrobiť a vytvára ich mliečna žľaza matky. Chránia črevnú sliznicu tvorbou špeciálneho ochranného filtra a bránia tak usádzaniu niektorých patogénov. Odolnosť dojčených detí je tak oveľa vyššia ako detí umelo živených.

Sú to práve cukry, ktoré deťom dodávajú 40 % energie. V MM je obsiahnuté 7 g/100 ml cukru. V mlieku kravskom je jeho obsah polovičný.

Hlavným cukrom MM je laktóza, ktorá sa enzymaticky štiepi na látky potrebné na vývoj centrálnej nervovej sústavy. Súčasne podporuje bakteriálne osídlenie čreva dojčaťa, ktoré je žiadúce.

Ďalšími cukrami sú oligosacharidy, ktoré majú dôležitú funkciu tzv. prebiotík. Ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry a podporujú rast laktobacilov a bifidobaktérií, čím chránia dieťa pred infekciou. Iba MM vytvára takto priaznivé prostredie, v ktorom laktobacily a bifidobaktérie rastú. Črevná mikroflóra dojčených detí sa veľmi líši od detí živených umelo, pretože KM tieto užitočné baktérie neobsahuje.

Organizmus dieťaťa ich potrebuje ako zdroj energie. V MM je asi 3,5 g/100 ml a úzko súvisia s príjmom dojčiacej matky. Veľký význam majú esenciálne kyseliny (k. linolová, linoleová a arachidonová), ktoré sú potrebné pre život svojím vplyvom na rast nervovej sústavy.

MM obsahuje cholesterol na tvorbu bunkových obalov a vývoj mozgu, hormónov alebo napríklad žlčových kyselín. Ak nemá telo po narodení dostatok cholesterolu, začne si ho samo tvoriť, čo pretrváva do dospelosti. Dojčenie má tak protektívny vplyv -  chráni pred artériosklerózou v neskoršom veku.

MM je nápadne chudobné na minerálne látky. V KM je ich 3x toľko, čo znamená vyššiu záťaž na činnosť obličiek.

Materské mlieko je prispôsobené potrebám dieťaťa. Nie je teda potrebné dojčeným deťom pridávať vodu v iných formách. Z predchádzajúceho textu plynie, že materské mlieko je svojím zložením unikátne a jeho tvorba je dokonalejšia, ako si myslíme.

Je pozoruhodné, že aj zloženie je presne vytvorené podľa potreby dieťaťa. Pokiaľ sa narodí bábätko predčasne, obsahuje MM napríklad viac bielkovín, ako keby mamička porodila v termíne. Aj z toho dôvodu je lepšie, ak predčasne narodené bábätko dostáva mlieko biologickej matky než MM z mliečnej banky.

Na záver textu by som rada spomenula psychosociálny vplyv dojčenia, kedy sa upevňuje vzájomný vzťah mamičky a bábätka. Spoločne hľadajú rytmus, nadväzujú očný kontakt, dotýkajú sa koža na kožu a dojčenie je tak prvým zoznámením pomocou všetkých piatich zmyslov.

Je veľkou snahou vytvoriť umelé mlieko na takej úrovni, aby sa čo najviac približovalo práve unikátnemu mlieku materskému a mamičky, ktoré dojčiť nemôžu, tak majú na výber zo širokej škály náhradnej mliečnej výživy.