Dojčenské mlieko po 2. narodeninách? Pokojne áno
Druhé aj tretie narodeniny sú pre deti a ich rodičov ďalšími veľkými míľnikmi. Po druhých sa z bábätiek definitívne stávajú zvedavé a neposedné bytosti. Po tretích sa všetko násobí tým, že do hry vstupuje sila ich osobnosti. Aby dokázali zdravo rásť a držať tempo s túžbami, ktoré ich ženú vpred, v ich jedálničku nemá chýbať mlieko. Aké? Môže byť aj dojčenské? Článok i recepty na chutný tapiokový puding a ovsenú kašu, ktorú môžete pripraviť s dojčenským mliekom, pripravila nutričná špecialistka Judita Tkáčová.
Keď je „bábätkovské“ obdobie definitívne preč a na obzore sa črtá nástup do škôlky, potreby detí sa menia. Výživa zohráva obrovskú úlohu pri ich raste, rozvoji schopností aj vývine imunity. Hoci strava malých detí je s pribúdajúcim vekom čoraz pestrejšia, mlieko a mliečne výrobky ostávajú dôležitým pilierom vyváženého jedálnička.
Sú dojčenské mlieka aj pre staršie deti?
Dojčenie je bez akýchkoľvek pochybností najlepší spôsob výživy dieťatka v prvých fázach jeho života. Materské mlieko zabezpečuje všetky jeho nutričné aj mnohé ďalšie potreby, a to až do konca 6. mesiaca veku. Následne preberá štafetu pevná strava a prvé lyžičky príkrmov. Zatiaľ čo u niektorých papkáčov ide všetko ako po masle, iní prijímajú nové chute, vône a textúry s minimálnou ochotou.
To znamená, že pre rodičov zostáva materské alebo dojčenské mlieko dôležitou oporou zdravej stravy na ďalšie dlhé mesiace (často aj u detí starších ako dva či tri roky). A je to úplne v poriadku. Dojčenské mlieka sú aj v tomto veku pre dieťa významným zdrojom vápnika, vitamínu D či jódu. Okrem toho dokážu vniesť trochu istoty a stability do inak turbulentného, nekonečne sa meniaceho stravovania malých ratolestí. Svojím zložením bránia aj príjmu príliš vysokého množstva bielkovín, čo je ďalší novodobý problém vo výžive malých detí a predškolákov.
Kravské mlieko – áno, ale…
Mnoho mamičiek končí s dojčením postupne medzi druhým a tretím rokom života dieťaťa – presne tak, ako to odporúčajú pediatri a Svetová zdravotnícka organizácia. Popritom hľadajú čo najlepšie alternatívy materského mlieka. A zatiaľ čo platí, že do ukončeného prvého roka života zásadne nepodávame na pitie kravské mlieko (ak v tomto období žena nemôže dojčiť, je naozaj dôležitý prechod na prislúchajúce dojčenské mlieko), po prvom roku a neskôr je to inak. Predpokladá sa, že strava dieťatka je už natoľko pestrá, že pitie kravského mlieka nezvýši riziko nutričných deficitov. Otázka však znie, či by sa už malo stať súčasťou vyváženého detského jedálnička.
Mliečna formula – spoľahlivá nutričná opora
Položili sme otázku, na ktorú pravdepodobne neexistuje univerzálna odpoveď. Sú deti, ktoré v dvoch rokoch jedia už takmer všetko, chutí im a rady si večer pred spaním dajú pohár teplého mliečka. V tomto prípade ozaj nemusíme špekulovať a báť sa naliať do pohára kravské mlieko.
Kto si však týmto obdobím prešiel, vie, že je často sprevádzané extrémnou vyberavosťou, preferenciou veľmi úzkeho okruhu obľúbených potravín a ráznym odmietaním nových chutí. Suché špagety s olejom na obed a chlieb s maslom na večeru vedia narobiť vrásky na čele nejednému rodičovi. Ak by bolo prijateľnou alternatívou iba kravské mlieko, treba mať na zreteli, že je v ňom vyšší obsah nasýtených mastných kyselín. Tu môže byť prislúchajúce „juniorské“ dojčenské mlieko obrovskou, až nenahraditeľnou oporou. Jeho zloženie starostlivo obohacuje jedálniček o esenciálne živiny, akými sú vápnik, železo, jód, omega-3 mastné kyseliny, ale aj o probiotiká či prebiotiká.
Vyvážená a pestrá strava je kľúčom k správnemu rastu a vývoju. Žijeme však v období, keď aj z tohto dôvodu vidíme rodičov siahať po doplnkoch stravy na báze železa či vápnika „len pre istotu“. Podávanie dojčenského mlieka je rozhodne prirodzenejší spôsob uistenia sa, že dieťa prijíma všetky živiny, ktoré potrebuje. To, samozrejme, neplatí pri rozvinutých nutričných deficitoch, keď je užívanie liečiv či doplnkov stravy rozhodne na mieste, zvlášť ak ich odporučil pediater.
A čo rastlinné alebo kozie mlieko?
Po ukončení dojčenia môžu niektorí rodičia uprednostňovať náhrady materského mlieka, ktoré vnímajú ako prirodzenejšie. Obvykle za také považujú rôzne rastlinné nápoje alebo kozie mlieko. Kozy a ovce boli prvými zvieratami, ktoré človek domestikoval. O kozom mlieku sa dodnes hovorí, že je mliekom detí a starcov. V najkrehkejších obdobiach života dodáva človeku to, čo jeho organizmus najviac potrebuje. Je výživné, pomáha imunite a spôsobuje menej tráviacich problémov ako kravské mlieko.
Aj rastlinné nápoje – sójové, mandľové, ryžové mlieko – sú čoraz častejšie vnímané ako alternatíva kravského mlieka. Používať sa môžu sporadicky na prípravu kaší alebo do omáčok. Nemali by však plne nahrádzať materské, kravské či kozie mlieko a ani zvolenú pokračujúcu dojčenskú výživu. Ich nutričný profil – obsah bielkovín, tukov, vitamínov, minerálnych látok a pod. – je úplne odlišný.
Vedeli ste?
Sójové mlieko síce znižuje celkový energetický príjem a zvyšuje vstrebávanie draslíka a vitamínu B9, no jeho celkové zloženie nie je adekvátne nutričným potrebám malých detí – má nízky obsah bielkovín, vitamínov, železa, jódu.
Výživa malých detí zostáva pre mnohých rodičov skutočnou výzvou aj po ich druhých a tretích narodeninách. Dobrou správou je, že aj malá zmena, napríklad zaradenie vhodného mlieka, môže znamenať veľký rozdiel a veľa benefitov. V konečnom dôsledku ide najmä o to, aby detský tanier i detský pohár obsahovali všetko, čo dieťa vo vývoji skutočne potrebuje.
Judita Tkáčová je nutričná terapeutka a nutričná špecialistka so zameraním na výživu detí. Vzdelanie získala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Výžive sa venuje s radosťou a obrovským zanietením. Je mamou dvoch synov a podľa vlastných slov aj milovníčkou všetkého jedla. Na Instagrame vedie profil Zápisky nutriholičky.
