Význam hrania pre sociálny vývoj dieťaťa. Nápady pre predškolákov

Rozmýšľali ste niekedy, prečo sa váš drobec tak rád a s takým zanietením hrá? Prečo s toľkou chuťou vymýšľa a robí neplechu, stavia aj búra, kreslí na papier aj čmára po stenách, skáče a napodobňuje bežné denné situácie? A do akej miery má byť súčasťou jeho hry mobil či tablet? Patria tieto zariadenia do rúk trojročných detí a predškolákov?
Hra je pre troj- až šesťročné dieťa rovnako prirodzená ako dýchanie, jedlo či spánok. Prináša mu radosť a zábavu, učí sa pri nej spoznávať svet. Nič z toho si, samozrejme, neuvedomuje. Len nám dospelým je jasné, že si trénuje kognitívne, motorické, sociálne aj emocionálne schopnosti a zručnosti.
Keď sa dieťa hrá, rozvíja si tvorivosť a predstavivosť, pamäť, pozornosť, logické myslenie aj schopnosť riešiť problémy. Prostredníctvom hry dokáže spracovať svoje zážitky, pocity i stres. Obohacuje si slovnú zásobu, gramatiku a komunikačné schopnosti. Manipulácia s hračkami, kreslenie alebo pohybové hry zlepšujú jeho jemnú a hrubú motoriku.
Medziľudské kontakty
Hra malých detí je mostom k sociálnym vzťahom – s rodičmi, so súrodencami, s kamarátmi z detského ihriska aj s pani učiteľkou v škôlke. Bez hier by len ťažko pochopili pravidlá spoločenského správania, morálky, spolupráce či empatiu. Napodobňujú ňou rôzne spoločenské roly, napríklad pri hre na lekára alebo predavačku. Zároveň sa učia vcítiť do iného človeka – Čo prežíva bábika? Ako sa cíti chorý kamarát?

Vďaka hrám sa dieťa učí podeliť so súrodencom a s inými deťmi o hračky, komunikovať s nimi a spolupracovať na spoločnom cieli, napríklad pri skladaní stavebnicových kociek a skladačiek, pri naháňačke či spoločenských hrách. Trénuje si však aj schopnosť dohodnúť sa, presadzovať svoje potreby a riešiť konflikty – Požičiaš mi túto hračku? Kto bude prvý na hojdačke? Nehnevaj sa na mňa.
Buďte pri ňom, keď objavuje svet
„Dieťa predškolského veku reflektuje prostredníctvom hry svet a nacvičuje si správanie v ňom. Mladšie deti potrebujú partnera, čím je však dieťa staršie, tým dlhšie sa vie hrať samo. Pri hre si okrem iného rozvíja slovnú zásobu,“ vysvetľuje Mgr. Ivana Mašlanková, ktorá vyštudovala primárnu, elementárnu a špeciálnu pedagogiku a aktuálne je aj mamou na materskej dovolenke – má staršiu a mladšiu dcérku.
Pri súrodencoch s vekovým rozdielom je dôležité naučiť ich hrať sa spoločne. „Určite však treba každému z nich dopriať aj čas a priestor pre seba. Každý zo súrodencov potrebuje vlastné hry a možnosť venovať sa svojim záľubám. Moja mladšia dcérka bude mať rok a učí sa napodobňovaním štvorročnej sestry. Hráme sa na rodinu alebo na rozprávku, pričom si vymieňame roly. Dcérku to veľmi baví a vie do hry zapojiť aj mladšiu, hoci ona tomu ešte nerozumie.“
Ivana Mašlanková zdôrazňuje, že dôležité je dieťa pri hre pozorovať: „Je to najlepší spôsob, ako spoznať jeho túžby, sny, ale aj prípadné problémy a ťažkosti, ktoré práve prežíva.“

Patrí mobil do rúk dieťaťa?
Digitálna doba prirodzenej detskej hre veľmi nepraje. Rodičia z generácie X si kládli veľa otázok, keď ich školák dve či tri hodiny denne hral počítačové hry. Žili v čase obrovských technologických zmien, tie sa však až tak výrazne nedotýkali ich súkromného života. Súčasní mladí rodičia patria k mileniálom, ku generácii Y, k tej, ktorá ako prvá vyrastala s internetom a mobilným telefónom, ale už aj ku generácii Z, pre ktorú je digitálna komunikácia absolútne samozrejmou súčasťou života.
Aj vy patríte k relatívne čerstvým rodičom? Zamýšľate sa nad tým, ako narábať s technológiami, ktoré vám deti vidia v rukách a prirodzene ich to k nim ťahá?
Čo detskému mozgu neprospieva?
Dvojročné i trojročné dieťa, rovnako predškolák potrebujú reálne zážitky, nie ich virtuálnu náhradu prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. Iba vtedy sa môže ich mozog a osobnosť správne vyvíjať. Skutočná hra im ponúka neobmedzené možnosti na rozvoj predstavivosti a tvorivosti.
Možno si ešte pamätáte z vlastného detstva, aké to bolo úžasné, keď sa škatuľa od vysávača zmenila na loď a vankúše a deka na úkryt pre stroskotaných námorníkov. Ak dieťa vidí hru len sprostredkovane na obrazovke, nemá šancu objaviť nič nové, iba reaguje na to, čo sa mu ponúka.

„Hra“ s monitorom brzdí aj sociálny vývin. Neprináša dieťaťu živý kontakt s rovesníkmi či dospelými. Len v „ozajstnom“ živote sa človiečik učí deliť o svoje pocity, vnímať emócie druhých, pohádať sa aj uzmieriť, robiť kompromisy.
Vývoj mozgu ovplyvňuje aj aktívny pohyb. Preto váš malý neposedník tak rád behá, skáče, vymýšľa. Virtuálny svet na obrazovke ho však do pohybových aktivít nepodnecuje, naopak. Núti ho sedieť a konzumovať pasívne podnety. To neprospieva ani vyvíjajúcemu sa mozgu, ani telu.
Všetko s mierou – svet nie je čierno-biely
Podľa odborníkov by dieťa do dvoch rokov vôbec nemalo prísť do kontaktu s obrazovkou s výnimkou videohovorov. Vo veku dva až päť rokov by malo držať v rukách mobil najviac jednu hodinu denne, aj to len v prítomnosti dospelého.
Dôležité je aj to, aký obsah dieťa sleduje a či mu rozumie. Za najväčšie riziká považujú odborníci:
-
zhoršenú schopnosť sústrediť sa,
-
problém regulovať svoje emócie,
-
zníženú mieru empatie,
-
slabšiu interakciu s okolím,
-
oneskorený vývin reči a motorických zručností.
Ivana Mašlanková súhlasí. Zároveň však racionálne vníma, že v bežnom živote nie je možné úplne zabrániť dieťaťu, aby prišlo do kontaktu s mobilom či iným elektronickým zariadením. „Aj my sa staršej dcérke snažíme vymedziť čas, ktorý môže denne stráviť pred obrazovkou. Dozeráme na to, čo na zariadení robí, a skôr ju upriamujeme na náučné aplikácie. Pozeranie rozprávky má za odmenu. Vie, čo musí splniť, aby mohla dostať, čo chce. Často však spolu s deťmi komunikujeme cez videohovory so starými rodičmi, ktorí sú od nás ďaleko.“ Pre mnohé rodiny sú videohovory neraz jedinou možnosťou, ako byť v častom a pravidelnom kontakte s najbližšími príbuznými. Dokonca aj s ocinom, keď pracuje v zahraničí.

Ponúkajte zaujímavé aktivity
Nie je ľahké odkloniť pozornosť dieťaťa od mobilu. Je bystré, vidí, že toto zariadenie je všade – v ockových rukách, v mamkinej taške, na stole, v aute, u babky i dedka. Vníma, že doň rozprávate, píšete, že prostredníctvom neho fotíte a pozeráte videá. Chce robiť to isté. Neraz je doslova fascinované sýtymi farbami a pestrými pohyblivými obrázkami.
Ako ho odlákať od mobilu, tabletu, počítača či televíznej obrazovky?
-
Nepozerajte v jeho v prítomnosti televíziu. Veľa žien na materskej ju má zapnutú celý deň. Na druhej strane veľa mladých rodičov zámerne nevlastní televízor. Keď si chcú niečo pozrieť, využívajú streamovacie služby a čas, keď ich dieťa spí v inej izbe.
-
Odkladajte mobilný telefón mimo dosahu a zorného poľa dieťaťa a snažte sa ho používať čo najmenej v jeho bezprostrednej prítomnosti.
-
Zákaz prirodzene zvedavého malého človeka nezastaví. Smerujte jeho pozornosť k zaujímavým aktivitám (varte spolu, nakupujte spolu, pracujte v záhrade atď.) – reálne alebo akože (v detskej izbe).
-
Trávte spolu veľa času v prírode, navštevujte veku primerané múzeá, výstavy, predstavenia.
-
A najmä sa spolu hrajte a dovoľte svojmu potomkovi hrať sa aj samostatne.

Čas hier je nesmierne vzácny a nikdy sa nevráti. Formuje osobnosť malého chlapčeka i dievčatka. Nepremeškajte ho. Keď vám dieťa definitívne vyrastie z plienok a detského kočíka, dovoľte mu hrať sa do sýtosti, až kým nepríde čas školských povinností. A nesnažte sa organizovať mu každú minútu. Z nudy neraz vznikne zaujímavá a originálna hra. Dbajte len o bezpečný priestor a možnosť interakcie s inými deťmi. Oceňte víťazstvo aj spoluprácu.

Rady pedagogičky Ivany Mašlankovej na záver:
„Prispôsobte hry veku i okolnostiam, ale nepodceňujte svoje deti. Zvládnu viac, ako si myslíte. Pexeso je skvelé na pamäť a sústredenie. Naše dcérky si obľúbili aj hru s modelmi zvieratiek. Hra stratila rybička farbičku, v ktorej hľadáme predmety dohodnutej farby, je vhodná vnútri aj vonku. Slovná hra hádaj, na čo myslím sa hodí aj pri cestovaní autom. Vonku treba vybiť energiu, takže v kurze sú rôzne naháňačky, skrývačky a loptové hry.“