Reč u detí – ako pomôcť, keď sa detský jazýček nechce rozviazať

Dobrou správou je, že vývin reči sleduje na preventívnych prehliadkach aj pediater, ktorý dokáže rodičov vhodne nasmerovať.  

Vedeli ste? 

S rozvojom reči úzko súvisí ​jemná a hrubá motorika. Centrá pohybu a reči sa v mozgu nachádzajú blízko seba, a tak sa navzájom ovplyvňujú. Keď dieťa kreslí, modeluje alebo navlieka koráliky, stimuluje aj oblasti dôležité pre artikuláciu. Podobne aj pohyb – skákanie, lozenie či udržiavanie rovnováhy – podporuje dozrievanie nervového systému a môže mať pozitívny vplyv na rozvoj rečových schopností dieťaťa. 

Ovládanie reči pomáha v škôlke  

Väčšinou očakávame, že deti, ktoré nastupujú do škôlky, vedia ako-tak rozprávať a komunikovať. Potreba dorozumieť sa je predsa už i v prvom kolektíve kľúčová.  

Lenže realita je často iná. „Predstavme si, že do škôlky ide dieťa približne v troch rokoch a málo rozpráva, dokonca nerozpráva vôbec (čo sa v praxi bežne stáva). Je to, akoby sme išli do novej práce a nevedeli sa porozprávať s kolegami, dohodnúť sa, vysvetliť im, čo potrebujeme, nevedeli by sme sa dohovoriť so šéfom. Samotný nástup do škôlky je pre dieťa pomerne náročnou zmenou. Ak sa k tomu pridruží nedostatočne rozvinutá schopnosť komunikovať so svojím okolím, vzniká veľmi náročná situácia,“ približuje logopedička.  

Zároveň dopĺňa, ako má v ideálnom prípade ovládať reč trojročné dieťa: „Trojročné dieťa má rozprávať už aj v súvetiach, ​​má vedieť vysloviť 21 slovenských spoluhlások a použiť ich v slovách tak, aby mu 75 % povedaného rozumela aj nová pani učiteľka alebo aj pani predavačka, teta suseda či kamarát, teda niekto, kto nemá dieťa ‚napočúvané‘ ako rodič.“ 

To býva niekedy problém ešte pri predškolákoch. Tí by však v ideálnom prípade mali ovládať reč ​​na oveľa vyššej úrovni. Čo sa žiada od 5- až 6-ročného predškoláka?  

Vývin reči v predškolskom veku 

Ako má hovoriť predškolák? „Má rozprávať striedavo vo vetách i v súvetiach. Výslovnosť všetkých hlások by mala byť správna a zrozumiteľnosť reči stopercentná aj pre cudzieho človeka, ktorý ho počuje prvýkrát. Predškolák by mal mať dobré fonologické a fonematické schopnosti, teda schopnosť počuť hlásky a pracovať so slovami len na základe sluchu a sluchového vnímania.“ 

Klinická logopedička ďalej vysvetľuje, že predškoláčik už má vedieť posúdiť, či sa dve slová rýmujú, mal by dokázať rozdeliť slovo na slabiky, určiť prvú a poslednú hlásku v slove, spojiť počuté hlásky m-y-š do slova myš. „V neposlednom rade má mať dobré porozumenie reči, a to aj v prípade dlhších a gramaticky náročnejších viet. Ak nerozumie počutému, nebude rozumieť ani prečítanému,“ pripomína Anna Majdanová. 

Náš tip:  

Jedným z najlepších spôsobov, ako pomôcť dieťaťu prirodzene rozvíjať reč a rozširovať slovnú zásobu, je pravidelné čítanie kníh, a to už od útleho detstva. Rečové cvičenia a cvičenia na porozumenie textu pre deti rôzneho veku nájdete napríklad v ​​​​knižnej sérii o Kubkovi, ktorej autorkou je poľská logopedička a pedagogička Marta Galewska-Kustra.  

Ako prakticky podporiť rozvoj reči? 

Aby sme neostali len pri teórii, pozreli sme sa aj na to, ako môžeme rozprávanie dieťaťa podporiť v domácom prostredí. Podľa logopedičky pomáha, ak rodič používa menej slov a opakuje ich. Výborné je​​ klásť radšej menej otázok, no dávať pozor na to, aby boli otvorené alebo výberové. Lepšie než spýtať sa „Bolo ti dnes u babky dobre?“ je opýtať sa „Čo ste robili s babkou doobeda?“. Prvá možnosť totiž navádza dieťa na jednoduchú odpoveď áno alebo nie, zatiaľ čo druhá otvára vrátka rozprávaniu.  

„Komunikačných stratégií je niekoľko. Niektorí rodičia ich používajú intuitívne, iní sa ich musia naučiť. Jednou zo stratégií je byť pri rozprávaní sa s dieťaťom o krôčik vpredu. Napríklad ak dieťa zatiaľ nerozpráva, rodič by s ním mal hovoriť jednoslovne. Ak už dieťa hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede atď. Tým dieťa a jeho reč posúva do ďalšieho, vývinovo vyššieho štádia,“ vysvetľuje Anna Majdanová.  

​​     ​Predstavte si situáciu, keď malý škôlkar stále používa najmä jedno- či dvojslovné vety. Zbadá loptu, povie lopta. Zbadá psíka, povie pes spí. Zbadá auto, povie auto. Je smädné, povie mama, piť. A tak to ide deň čo deň. Čo môžete urobiť? Rozšírte jeho vetu a postupne ho vťahujte do širšej konverzácie. Princípom je potvrdiť jeho výpoveď a pridať niečo navyše: 

• Áno, máš loptu. Čo s ňou spravíme?  

• Áno, náš psík spí v peliešku. Asi je unavený? Alebo má len odtiaľ lepší výhľad na nás?  

• Áno, veľké modré auto a ide dosť rýchlo. Alebo si myslel to zelené? 

• Mama ti dá piť. Chceš vodu alebo čaj?  

„U starších detí sa osvedčuje, ak spájame veci, ktoré majú rady, s tými, ktoré sú pre ne výzvou. Napríklad ak má dieťa trénovať výslovnosť, čo ho nebaví, ale zároveň miluje dinosaury, tak spojíme tréning výslovnosti s dinosaurami. Druhým spôsobom je učiť sa za odmenu, na ktorej sa vopred dohodneme. Dieťa môže mať na výber z viacerých možností.“ 

Pozor!  

Staršie deti môže neustále opakovanie či trénovanie výslovnosti hnevať, preto je potrebná silnejšia motivácia. Aká? Podľa logopedičky Anny Majdanovej záleží na kreativite logopéda či rodiča, ale aj na temperamente dieťaťa. Kým niektoré detičky vydržia sedieť pri obrázkoch a opakovať slová, iné trénujú len počas naháňačky, futbalu či inej ​​zábavnej alebo pohybovej aktivity. 

Nezľaknite sa problémov či regresu 

Ako pri mnohých detských míľnikoch, aj pri vývine reči sa môže objaviť nejaký problém, napríklad zajakávanie, ktorý zvykne najmä „prvorodičov“ vystrašiť.  

„Počas vývinu sa môže objaviť regres či iné ťažkosti. Niekedy majú zjavné príčiny, napríklad sťahovanie, zmena škôlky, silný strach a pod., inokedy sa objavia bez jasného dôvodu. Ak takáto situácia nastane, je veľmi dôležité, aby rodič zareagoval správne. Dieťa vtedy potrebuje citlivý prístup a – podobne ako v iných náročných situáciách – oporu v rodičovi,“ motivuje logopedička a opisuje ďalší postup. 

„Nedá sa presne určiť časový rámec, dokedy od objavenia sa problému je potrebné vyhľadať odbornú pomoc, no jednorazovú konzultáciu s odborníkom v každom prípade odporúčam. V rámci nej spoločne analyzujeme ťažkosti – niekedy aj pomocou videonahrávky reči dieťaťa. Rodič získa informácie, ktoré mu pomôžu v danej situácii správne reagovať. Ak sa stav dieťaťa nemení alebo ak sa dokonca zhoršuje, pristupujeme k priamej práci s dieťaťom a dohodneme si spoločné stretnutie.“ 

Na záver tipy na hravé aktivity 

Pýtate sa, ako podporovať vývoj reči u detí bez toho, aby ste ich do niečoho tlačili? Prinášame vám nápady na ​spoločné aktivity.  

Pre menšie deti – približne do 3 rokov 

• Hra na zvuky a napodobňovanie: Hrajte sa na zvieratká, dopravné prostriedky či stroje a opakujte si zvuky, ktoré vydávajú. Modelujte a hravo napodobňujte výslovnosť jednotlivých hlások, napríklad ššš ako vláčik alebo ccc ako volanie na mačičku.  

• Ukazovanie v knihe: Ak dieťa nevydrží počúvať básničky či príbehy, aspoň si ukazujte obrázky a pomenúvajte, čo na nich je. Dieťa však nezahlcujte informáciami. Spočiatku úplne postačí názov zvieraťa a aký zvuk vydáva.  

Pre predškolákov 

• Bábkové divadielko: Skúste viesť s dieťaťom dialóg prostredníctvom plyšových hračiek či maňušiek. Možno mu to z tejto pozície pôjde jednoduchšie. 

• Hádaj, na čo myslím: Vyberte si predmet a ukryte ho napríklad pod deku. Jednoduchými vetami dieťaťu opisujte, ako vyzerá. K odpovedi sa bude musieť prepracovať cez rozvoj logického myslenia, porozumenia aj opisného jazyka. 

Ako to už pri výchove býva, nezabudnite sa ako láskaví a milujúci rodičia obrniť trpezlivosťou a venujte svojmu synovi či dcérke dostatočnú pozornosť. Trávte s dieťaťom čo najviac času pri spoločnej hre a komunikácii. Práve vtedy sa nenásilne a prirodzene učí a zdokonaľuje – aj v reči.