Pomôžte detskej imunite dobrými návykmi aj stravou

Len čo prídu do prvého kolektívu, spustí sa to – soplík, horúčka, kašeľ a stále dookola. Je to normálny jav alebo porucha detskej imunity? Čo robiť, aby malí škôlkari ľahšie odolávali virózam a chorobám?  

Aj malý Miško začal navštevovať škôlku. Najprv sa mu tam nepáčilo, no teraz je medzi vrstovníkmi naozaj rád. „Horšie je, že začal byť často chorý. Angínu vystrieda zápal priedušiek, neobíde ho nijaká viróza. A bojujeme s tým takmer každý mesiac,“ vraví jeho mama Zuzana. Kým bola so synom na materskej dovolenke, robila pre jeho zdravie maximum. „Dnes si kladiem otázku, či všetko to zháňanie zdravého mäska, vajíčok, ovocia i zeleniny z biofarmy nebolo zbytočné. Známa z detského ihriska nemá až také problémy, a pritom na stravu pre dcérku nie je až taká prísna. Kde robíme chybu?“  

Zuzanine pocity kopírujú pocity mnohých mám. Okrem obáv o zdravie dieťaťa sa k nim pridáva strach z toho, že nečakané výpadky z práce ich môžu pripraviť o pracovné miesto. Veď ktorí zamestnávatelia sa bijú o mladé mamy s často chorými deťmi? Poznáte to?  

Imunitný systém trénuje 

Aj keď ste dieťa na škôlku pripravovali a napriek tomu ste s ním každú chvíľu u lekára, nedeje sa nič neobvyklé ani neprirodzené. Väčšina detí prejde po nástupe do kolektívu kolotočom angín, zápalov hrdla i uší, infekcií horných aj dolných dýchacích ciest, prechladnutí. Dôvodom je vývoj imunitného systému, ktorý ešte nie je ukončený.  

Stretnutie s rôznymi patogénmi obranyschopnosť malých detí paradoxne trénuje. A dobrou správou je, že po niekoľkých mesiacoch až roku si deti vybudujú silnejšiu odolnosť a počet „škôlkarskych“ infekcií sa výrazne zníži.  

Nástrahy prvých kolektívov 

Premýšľate nad tým, prečo bolo dieťa prvé tri roky, ktoré trávilo doma, úplne zdravé? Zrejme práve preto. Byť dlhodobo v známom prostredí znamená byť v rovnakej mikrobiálnej flóre pod ochranou sústredenej pozornosti rodičov alebo starých rodičov. Keď sa však syn či dcérka zaradia do kolektívu, ocitnú sa v prostredí s novými, doteraz neznámymi vírusmi alebo baktériami.  

V škôlke i v jasličkách sú deti v tesnom kontakte. Požičiavajú si hračky, knižky, farbičky, jedia aj spia tesne vedľa seba. K zvýšenej chorobnosti prispieva i to, že v čase nástupu do škôlky si iba osvojujú základné hygienické návyky, napríklad utieranie nošteka obrúskom, nie dlaňou či rukávom.

A je tu ešte jedna vec, ktorá oprávnene hnevá mnohých rodičov – príčinou opakujúcich sa viróz môže byť i návrat ešte nedoliečených detí do kolektívu. Za týmto počínaním bývajú tlaky zamestnávateľov, ktorí mamám dávajú najavo, že z pracovného procesu vypadávajú častejšie, než sú ochotní akceptovať.  

Po teplom lete vlhká jeseň 

Chorobnosť malých detí má na svedomí aj počasie. Školský rok sa začína na jeseň a pre ňu je typická vyššia aktivita vírusov a baktérií. Horúce leto sa v súčasnosti takmer zo dňa na deň zmení na chladné, veterné a vlhké počasie, ktoré praje množeniu choroboplodných zárodkov. Dospelý organizmus sa s mnohými z nich vyrovná nebadane, no u malého dieťaťa sa naplno rozvinú do ďalšej virózy.  

Platí aj, že zdravie detičiek súvisí so psychickou pohodou a s prispôsobivosťou. Dieťa, ktoré je v škôlke rado, je väčšinou menej choré ako to, ktoré nástup do zariadenia znáša ťažšie. Aj úzkosť z odlúčenia oslabuje imunitu.  

​​​Detskú imunitu môžu povzbudiť doplnky stravy s obsahom vitamínu C, D a E. Deti by ich mali prijímať hlavne v prirodzenej forme, no v jesenných a zimných mesiacoch ich môžu dostať i vo forme kvapiek alebo tabliet.  

Čo sa týka vitamínu C, drobci od 2 do 6 rokov ho potrebujú v rozmedzí 20 mg (vo veku 2 roky) a 30 mg (vo veku 6 rokov) denne. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) je denná dávka vitamínu D pre deti od 1 až do 13 rokov 600 IU. Podávajte im ho vždy s tukom a určite naň nezabúdajte, pretože v našich zemepisných šírkach trpíme jeho nedostatkom.  

V záťažovom období na jeseň a v zime môžete podávať prípravky s obsahom zinku, ale i omega-3 nenasýtených mastných kyselín. Sú dôležité pre správny vývoj mozgu, nervového systému a očí. Ich nedostatok môže mať za následok problémy so správaním aj zvýšené riziko alergií a astmy. Ani tieto doplnky výživy však nepodávajte malému dieťaťu svojvoľne. Vždy sa poraďte s detským lekárom.  

  6. Probiotiká  

Dávate deťom probiotiká len pri terapii antibiotikami? Prospievajú i mimo choroby. Upravujú črevnú mikroflóru, obnovujú rovnováhu tzv. dobrých baktérií a bránia premnoženiu škodlivých mikróbov. Sedemdesiat až osemdesiat percent imunity sídli v črevách, takže zdravá mikroflóra v nich zlepšuje obranyschopnosť celého organizmu. Na posilnenie imunity sa probiotiká podávajú 1 až 3 mesiace, potom nasleduje pauza. 

Okrem probiotík z lekárne ponúkajte dieťaťu stravu s ich obsahom – jogurty, kefír alebo iné kyslomliečne produkty, ale výborná je aj kyslá kapusta či iná fermentovaná zelenina.  

Škôlkarska viróza – nočná mora dospelých 

Máte za sebou prvé mesiace v škôlke a pocit, že budovať pevnú imunitu nemalo príliš veľký význam? Počet dní plnohodnotne strávených v práci máte takmer totožný s tými, keď ste museli narýchlo presedlať na home office a znova sa starať o svojho malého pacienta? Vydržte. Príde čas, keď váš potomok nebude tak často chorý. A bude to aj preto, že ste mu vybudovali dobrý základ.  

Nepoľavujte v pestovaní zdravého životného štýlu. Naďalej pripravujte svojmu dieťaťu zdravé pochúťky, hoci sa bude z času na čas nad nimi mračiť a krčiť nosom. Minimalizujte mu v jedálničku rafinované cukry a priemyselne spracované potraviny, ktoré zbytočne zaťažujú trávenie a narúšajú obranyschopnosť. A stále aktuálna poznámka úplne na záver – nepýtajte si od pediatrov antibiotiká na každú virózu. Antibiotiká aj tak proti vírusom neúčinkujú, navyše môžu ešte viac oslabiť imunitu. Nechajte detských lekárov, aby na základe svojej odbornosti predpisovali antibiotiká, keď na to majú reálny dôvod.