Túžite vychovať dobrého človeka? Hodnoty vštepujte prirodzene a hravo
Vychovať z dieťaťa dobrého človeka je na prvý pohľad ľahká úloha – stačí mu predsa ísť príkladom. No čím viac nám na tom záleží a vedome na tom pracujeme, tým väčšie nástrahy objavujeme. Ako dosiahnuť, aby z našich dvoj- či trojročných nezbedníkov rástli dobrí, čestní a empatickí ľudia, ktorí nebudú dbať len o vlastné pohodlie a blaho, ale aj o pomoc druhým?
Ktosi múdry raz povedal, že úlohou rodičov nie je pripraviť deťom cestu, ale pripraviť ich na cestu. Na cestu životom, samozrejme. Chcete byť rodičmi, ktorí vychovajú sebavedomého človeka, ktorý sa v živote nestratí a bude sa mať dobre? Alebo mu chcete pribaliť „do batôžka“ viac – okrem vzdelania a odhodlania napĺňať svoje sny aj srdce na správnom mieste a snahu pomáhať spoločnému dobru? Ako na to?
Uprataný hodnotový rebríček je základ
Každý z nás môže mať trochu iný pohľad na to, ktoré hodnoty sú najdôležitejšie, v základoch sa však názorovo väčšinou stretneme. Otázku, ktoré hodnoty naša spoločnosť stráca, no potrebujeme ich deťom opätovne vštepovať, sme položili psychologičke Veronike Pružinskej.
„Mám pocit, že v dnešnej rýchlej, na výkon orientovanej spoločnosti miznú hodnoty, ktoré sú základom zdravých medziľudských vzťahov a psychickej pohody – nielen detí, ale aj nás dospelých. Čoraz častejšie zabúdame deťom vštepovať súcit, empatiu, trpezlivosť, schopnosť spolupracovať či žiť v prítomnom okamihu. Vytráca sa aj rešpekt k inakosti – či už ide o názor, pôvod, výzor, alebo schopnosti. V prostredí, ktoré je nastavené na porovnávanie a hodnotenie, je veľmi ťažké rozvíjať úctu k rôznorodosti. A práve tá je v dnešnom svete nevyhnutná.“
Psychologička ozrejmuje aj dôvod, pre ktorý sa spomínané hodnoty vytrácajú. Ak máte doma dvoj- a viacročného objaviteľa či objaviteľku sveta, vezmite si ich posolstvo k srdcu: „Niektoré z týchto hodnôt sa formujú v tichu a priestore, ktorý deťom často nedávame – bojíme sa nudy, lebo máme pocit, že deti by mali neustále napredovať. Ale napríklad spomínaná nuda je kľúčová pre tvorivosť. Alebo taká trpezlivosť sa nerodí z rýchlych výsledkov, ale z dôvery a opakovanej skúsenosti, že nemusím mať všetko hneď.“
Byť čo najlepším príkladom nie je klišé
Starším deťom sa princíp hodnôt, ktoré v nich chceme zakoreniť, dá vysvetliť. U mladších na to treba ísť inak. Približne od roka nás začínajú napodobňovať, preto by sme sa v prvom rade mali naozaj snažiť, aby sme im boli dobrými vzormi.
„Deti sa učia predovšetkým cez vzťah, zážitok a pozorovanie. Keď ešte nemá veľký zmysel rozprávať im, čo je správne, má obrovský zmysel, keď to s nami zažijú. Rodič alebo pedagóg sú pre dieťa najväčšími vzormi. Ak dieťa vidí, že dospelý sa ospravedlní, pomôže, prejaví súcit alebo rešpekt, berie to ako niečo prirodzené,“ vysvetľuje Veronika Pružinská.
Emócie vstupujú do života dieťaťa približne po prvom roku. Keď mu pomáhame spracovať ich, porozumieť im, pracujeme na vytváraní krásnych hodnôt, akou je empatia: „Veľmi dôležité je, ako rozprávame o emóciách – svojich i emóciách iných. Keď s dieťaťom hovoríme ‚Pozri, ten chlapček spadol. Ako sa asi cíti?‘, pomáhame mu rozvíjať empatiu. A keď mu povieme ‚Je v poriadku, že si nahnevaný, poďme to spolu zvládnuť.‘, učíme ho prijímať aj vlastné pocity, čo je základ empatie voči druhým.“
Sebadôvera, pocit spolupatričnosti, pomoc
Ako vytvoríte deťom podmienky na maximálny rozvoj ich potenciálu? Niekoho to možno prekvapí, no dôležitá nie je len sebadôvera, ale aj pocit spolupatričnosti. Deti potrebujú vedieť, že na nich záleží a ich pomoc má význam. „Nemusia hneď zachraňovať svet – úplne stačí, keď môžu pomôcť s obedom, odniesť niečo súrodencovi alebo nakresliť obrázok pre starú mamu. Tieto drobnosti budujú ich sebadôveru a pocit, že sú súčasťou niečoho väčšieho,“ pripomína psychologička.
Netreba zabúdať ani na dôležité potreby, ktorými sú – aj pre dieťa, čo už vyrástlo z plienok a pomaly sa chystá do prvého kolektívu – pocit bezpečia, prijatie a láska. Po primárnych fyziologických potrebách ide o hlavné aspekty, vďaka ktorým môže malý človek naplno rozvíjať svoj potenciál. „Len dieťa, ktoré sa cíti pochopené, rešpektované a v bezpečí, má priestor vnímať aj potreby iných. Vzťah je vždy základ. V ňom rastú všetky hodnoty, ktoré by sme chceli, aby deti rozvíjali,“ zdôrazňuje Veronika Pružinská.
Náš tip:
So vštepovaním hodnôt úzko súvisí nastavovanie hraníc. Pokiaľ to dokážeme urobiť láskavo, zistíme, že hranice nie sú nepriateľom, ale dodávajú deťom istotu a učia ich rešpektu a sebaúcte. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tom, ako nastaviť hranice bez drámy, ale aj o celkovom vývoji a fungovaní detského mozgu, psychológovia odporúčajú siahnuť po knihe Detský mozog vysvetlený rodičom od neuropsychológa a trojnásobného otca Álvara Bilbaa.
Vychovať dobrého človeka je veda. Aj keď to robíme najlepšie, ako vieme, treba si uvedomiť, že chyby sú prirodzené. Dôležité je, aby sme si ich vedeli priznať, a to aj priamo pred dieťaťom, aby sme sa dokázali ospravedlniť a pracovať na zlepšení. Krajší príklad ľudskosti svojim drobcom hádam ani nemôžeme dať.
Tipy na hry a aktivity pre každý vek
Aby sme nezostali pri teórii, lektorky projektu Baby Balance Lucia Kopecká a Simona Jarošová pre vás pripravili tipy na aktivity. Vďaka nim môžete prirodzene a hravou formou učiť seba i svoje deti a zakoreňovať v nich základné piliere zdvorilosti a dobrého správania – vždy sa pozdraviť, poďakovať, poprosiť, ospravedlniť sa či podať pomocnú ruku. Aj takto podporíte rozvoj hodnôt, bez ktorých sa dobrý človek v živote nezaobíde.
-
Pre najmenších (a ich starších súrodencov)
Možno vás to prekvapí, no už od 9 mesiacov má pre dieťatko význam hra prosím si a ďakujem. Je to aktivita zameraná na rozvoj reči, cielenú spoluprácu i plnohodnotne strávený čas. Dá sa realizovať s akýmkoľvek predmetom vhodným do detských rúk, napríklad s plastovými miskami. V čom spočíva?
Podajte dieťatku misku so slovami páči/nech sa páči. Dieťatko si ju vezme, poobzerá si ju. Následne si ju vypýtame naspäť so slovami prosím si a čakáme na reakciu. Ak nám dieťatko misku nedá, pomaly si ju vezmeme z jeho ručičky a poďakujeme. Takto už od veľmi nízkeho veku učíme deti základné komunikačné nástroje dôležité pre sociálny svet. Ak máte dve deti, do hry zapojte bábätko i staršieho súrodenca vo veku budúceho škôlkara či malého predškoláka. Uvidíte, že sa k vám na chvíľu rád pridá.
2. Hranie rolí – tzv. rolové hry
Tieto hry sú rôzne – od napodobňovania, keď sa dievčatko či chlapček hrajú s bábikami a dostávajú sa tak do roly matky alebo otca, po hry fantazijné, rozprávkové či situačné. Sú vhodné už od 18 mesiacov a môžu s vami zostať veľa ďalších detských rokov.
Vyberte sa s deťmi do rozprávky. Rozprávkový svet je bezpečný, preto tam deti tak často unikajú. Má v sebe jednoduché pravidlá – sú tam dobrí a zlí. Nechajte deti, nech si vyberú, či chcú byť princeznou, ježibabou, vílou, kráľom, rytierom alebo zlodejom, a ponorte sa s nimi do príbehu. Pomôžte im rozlíšiť dobré od zlého a dostaňte sa spolu k šťastnému koncu.
Alebo s deťmi skúste hru, v ktorej využijete situáciu, čo ste zažili (nákup v obchode, posedenie v kaviarni, pomoc niekomu atď.). Ako sa zahrať na kaviareň? Nechajte syna či dcérku, nech si vyberie, či chce byť baristom, servírkou alebo hosťom, ktorého treba obslúžiť. V tejto hre vzniká priestor na využitie všetkých zdvorilostných fráz (dobrý deň, prosím si, páči sa, ďakujem, môžem vám pomôcť?, môžem vás poprosiť?, dovidenia), ktoré sú prejavom ľudskosti a empatie.
Náš extra tip:
Pomocou rolových hier sa môžete pripraviť na novú situáciu, ktorá vás čaká, napríklad na návštevu lekára, zubára, odchod na výlet či dovolenku, narodenie súrodenca.
3. Rituál vďačnosti
Ak sa má z dieťaťa stať osobnosť, dôležitá je aj vďačnosť. Krásnou aktivitou, ktorú môžete praktizovať s detičkami napríklad večer v posteli, je hra za čo som vďačný alebo čo sa mi cez deň páčilo. Deti vedia byť vďačné za maličkosti, za momenty, za ľudí a treba ich v tom podporovať – najmä v časoch, keď sa do popredia dostáva opak vďačnosti, tzn. samozrejmosť.
