Intolerancia mliečneho cukru (laktózová intolerancia) a alergia na bielkovinu kravského mlieka (alergia na kravské mlieko) sú dva rôzne zdravotné problémy. Nie vždy sa však ich prejavy dajú ľahko odlíšiť. Zatiaľ čo intolerancia (neznášanlivosť) je bežná porucha trávenia, pri alergii (precitlivenosti) ide o prudkú reakciu imunitného systému.

Miška dojčila synčeka sotva dva mesiace, potom musela prejsť na náhradnú dojčenskú výživu. Teo stále plakal, zdúvalo ho, mal koliky. „Vedela som, že to súvisí s vývojom črevnej mikroflóry a s dozrievaním imunitného systému, ale zdalo sa mi, že to už trvá pridlho. Bála som sa, či nemá alergiu na mlieko, ale lekárka mi povedala, že v jeho prípade ide len o intoleranciu. Podozrenie na alergiu by mala, keby sme ja alebo manžel boli alergici. A aj jej prejavy by vraj boli iné. Dovtedy som ani netušila, že existuje rozdiel medzi alergiou a intoleranciou,“ priznáva mladá mama.

Intolerancia na laktózu znamená, že v tele chýba alebo nedostatočne pracuje enzým laktáza, ktorý v tenkom čreve štiepi mliečny cukor, laktózu. Neschopnosť spracovať mliečny cukor je prirodzená a rastie s vekom, v dospelosti potrápi každého šiesteho dospelého. Alergia na kravské mlieko patrí k potravinovým alergiám a zapríčiňuje ju bielkovina tohto mlieka. Najčastejšie sa vyskytuje u dojčiat, neskôr – najmä po šiestom roku života – ustupuje.

Bežní ľudia si oba pojmy často pletú. Svojou troškou do mlyna k tomu neraz prispejú aj lekári, ktorí rodičom dôkladne nevysvetlia rozdiel. Ale aj samotní alergiológovia majú niekedy problém ihneď rozlíšiť prejavy alergie a intolerancie. Niektoré sa totiž prekrývajú.

Ako zistíte, či má vaše bábätko „bežnú“ laktózovú intoleranciu alebo nebezpečnejšiu alergiu na kravské mlieko? 

Pri intolerancii ho trápia opakované kŕče, bolesti bruška, známe ako koliky, nadúvanie a hnačky. A to aj vtedy, keď dojčíte, pretože mliečny cukor, laktóza, sa nachádza nielen v kravskom, ovčom a kozom, ale aj v materskom mlieku. Ak nedojčíte, dieťatko by v tomto prípade nemalo dostávať klasickú dojčenskú výživu, ale bezlaktózové mlieko. Ak dojčíte, pomôžu mu kvapky, ktoré obsahujú enzým laktázu. Chcete si byť diagnózou istá? Môžete požiadať lekára o dychový test určený pre malé deti a deti, ktoré ešte nevedia pri vyšetrení spolupracovať.

Alergická reakcia prebieha oveľa búrlivejšie. Môže sa prejavovať tráviacimi ťažkosťami, teda kŕčmi, bolesťami bruška, nafukovaním či hnačkami – podobne ako pri intolerancii. Časté však sú aj kožné prejavy, ako napríklad žihľavka či ekzém, a dýchacie ťažkosti, napríklad opakované infekcie horných dýchacích ciest, kašeľ či v niektorých prípadoch aj anafylaktická reakcia. Alergiu na kravské mlieko odhalí vyšetrenie protilátok z krvi alebo expozičný test, pri ktorom dieťa dostane bielkovinu kravského mlieka a lekár sleduje jeho reakcie na ňu.

Vývoj imunitného systému bábätka po narodení nie je ani zďaleka ukončený. Trvá dlho, kým úplne dozreje. Tvorí sa najmä v črevách a súvisí s črevnou mikroflórou. Ak obranyschopnosť nie je z rôznych príčin dostatočne silná, môže sa stať, že nedokáže rozlišovať medzi zlými a dobrými alebo neškodnými vplyvmi. Organizmus potom alergicky reaguje aj na podnety, ktoré by inak ľahko zvládol, prípadne by si ich ani nevšimol.

Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dieťatko, presnejšie jeho črevná mikroflóra stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu jeho tráviaci trakt ešte nie je pripravený alebo má genetickú precitlivenosť na tento alergén, vzniká alergická reakcia. 

Malý alergik nesmie piť kravské mlieko ani jesť výrobky z neho. Na základe odporúčania ošetrujúceho lekára je náhradou špeciálne mlieko, hydrolyzát alebo mlieko na báze aminokyselín, ktoré obsahuje mliečnu bielkovinu už naštiepenú na malé kúsky, šetrnú pre citlivý detský organizmus. Ovčie, kozie a sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou kravského mlieka, pretože môžu spôsobiť skríženú alergiu.

Neznamená to, že každé dieťa je automaticky ohrozené alergiou. Existujú však spúšťače, ktoré toto riziko môžu zvyšovať. Prvým je genetika. Ak niektorý prvostupňový člen rodiny – vy ako mama, otec, súrodenec – trpí akoukoľvek alergiou a bábätko nedojčíte, ošetrujúci lekár (pediater alebo gastroenterológ) odporučí mlieko s naštiepenou bielkovinou. Na rozdiel od bežného dojčenského mlieka obsahuje táto výživa rôzne extenzívne naštiepenú bielkovinu, ktorú detský organizmus vníma ako menej cudzí, a preto ju lepšie znáša. Ak máte teda podozrenie na alergiu, poraďte sa s lekárom.

Pod vznik alergie sa môže podpísať aj nedostatok vitamínu D. Ten je potrebný nielen pre zdravé kosti vášho potomka, ale aj na naštartovanie imunity, ktorá mu už od narodenia umožňuje brániť sa proti rôznym infekciám. Podieľa sa na tvorbe látok, ktoré ničia vírusy, baktérie a iné škodlivé mikróby, znižuje riziko ochorení dýchacích ciest. Vitamín D sa však v materskom mlieku nachádza len vo veľmi malom množstve.

Náchylnejšie na alergie sú tiež deti, ktoré prídu na svet cisárskym rezom. Novorodenec, ktorý sa narodí klasicky cez matkinu pošvu, prirodzene prichádza do kontaktu s prospešnými baktériami, ktoré postupne osídľujú jeho tráviaci trakt a podporujú imunitu. Dieťatko, ktoré sa narodí sekciou, sa s nimi nestretne, navyše „nachytá“ viac nemocničných baktérií. K nevyváženej črevnej mikroflóre po narodení sekciou v prvých týždňoch života prispieva aj fakt, že mamička zvyčajne musí užívať antibiotiká.

Na vzniku alergie na kravské mlieko, ale aj ďalších potravinových, peľových, liekových i kontaktných alergií, atopického ekzému a astmy sa podieľa aj znečistenie blízkeho a širšieho životného prostredia – prachovými časticami, plesňami, cigaretovým dymom, výfukovými plynmi z áut, pesticídmi, PCB látkami a inými chemikáliami, ktoré sa nachádzajú nielen v ovzduší, ale aj v pôde. Škodí aj prehnaná, úzkostlivá hygiena. Príliš časté umývanie, kúpanie či dezinfekcia spôsobujú, že detský organizmus sa nestretne s možnými patogénmi a nenaučí sa proti nim brániť.