Potrebuje bábätko hypoalergénne mlieko?

Prenasledujú vás frázy, že ideálna mama je tá, ktorá dojčí? Bábätku je najlepšie, ak môže papať mlieko od mamy aspoň šesť mesiacov – a keď sa dá, tak aj do dvoch rokov. No ak sa dojčenie nedarí, výčitky nie sú na mieste. Kvalitná mliečna výživa dodá dieťatku všetko, čo potrebuje. Ak ju musíte vyberať, určite natrafíte na otázku alergií. Viete sa v nej orientovať?  

Niet pochýb, že materské mlieko je top a naj. Chod celého ženského organizmu sa pri jeho produkcii podriaďuje úlohe vložiť doň všetko, čo je potrebné. Má prirodzene nízky obsah alergénov a je v ňom mnoho cenných vitamínov, minerálov a živín, okrem iného probiotiká a prebiotiká. Sú tam laktobacily, teda prírodné baktérie mliečneho kvasenia, a bifidobaktérie, ktoré sa starajú o vyváženú črevnú mikroflóru, a teda aj imunitu človiečika.

Imunita je spočiatku veľmi krehká

Obranyschopnosť bábätka po narodení je veľmi krehká a vyvíja sa dlho. Jej podstatná časť sa tvorí v črevách. Ak sa črevná mikroflóra dostane do nerovnováhy, v tráviacom trakte sa rozmnožia „zlé baktérie" alebo sa vytvorí málo tých „dobrých“. Nevyvážená črevná mikroflóra patrí k najčastejším spúšťačom porúch imunity, napríklad alergií.

Niektoré mamičky však z rôznych príčin nemôžu dojčiť, prípadne musia oveľa skôr prejsť na náhradnú mliečnu výživu. Patríte k nim? Neobviňujte sa. Nič to nemení na skutočnosti, že ste milujúca a starostlivá matka. Zažila to aj Nela: „Veľmi som chcela dojčiť. Žiadna z mojich kamarátok s tým nemala problém, ale mne sa od začiatku nedarilo. Radila som sa s laktačnou poradkyňou, chvíľu to aj išlo, ale bolo to trápenie. Mala som výčitky svedomia, že malej nemôžem dať to, čo potrebuje."

Nela si rýchlo uvedomila, že svoje obavy a negatívne emócie prenáša na dcérku aj manžela: „Povedala som si ‚dosť‘. Aj iné deti predsa pijú umelé mlieko a sú v pohode. Keďže som alergička, pediatrička nám predpísala hypoalergénne (HA) mlieko, aby sme predišli možnej alergii na bielkovinu kravského mlieka. Stelinka ho pila do deviateho mesiaca, ale, samozrejme, postupne sme pridávali mliečne a iné príkrmy. Dnes má štyri roky a zatiaľ sa u nej neprejavila žiadna potravinová ani iná alergia."

Keď materské mlieko chýba

Nemôžete svoju ratolesť dojčiť alebo musíte ešte pred šiestym mesiacom prejsť na náhradnú mliečnu výživu? Nie je ľahké zorientovať sa v množstve rôznych výrobkov, ktoré trh ponúka. „Ak je dieťatko zdravé, prospieva a nemá v rodine alergikov, stačí mu klasická mliečna formula, ktorá obsahuje všetko, čo potrebuje. Pri laktózovej intolerancii sú vhodné bezlaktózové mlieka, mlieka s redukovaným obsahom laktózy, prípadne kvapky obsahujúce enzým laktázu," radí MUDr. Zuzana Veisenpacherová z oddelenia pediatrie Nemocnice Spišská Nová Ves.

„Hypoalergénnu dojčenskú výživu odporučí preventívne pediater alebo gastroenterológ v prípade, ak sú prvostupňoví príbuzní dieťaťa, teda matka, otec či súrodenci, alergici. Hypoalergénne mlieko obsahuje čiastočne hydrolyzovanú bielkovinu, teda bielkovinu rozloženú na jednoduchšie stavebné látky, ktoré detský organizmus vníma ako menej cudzie, a preto ich lepšie znáša. Stále však môžu vyvolať alergickú reakciu," vysvetľuje skúsená pediatrička. 

Ak sa už u bábätka prejavila alergia na mliečnu bielkovinu, lekár mu predpíše špeciálne hydrolyzované mlieko. „Toto mlieko obsahuje bielkovinu, ktorá je rozštiepená až na aminokyseliny a peptidy. Tieto imunitný systém dieťaťa nepovažuje za alergén," dodáva lekárka.

Nezamieňajte si intoleranciu s alergiou

Laktózová intolerancia, inými slovami neznášanlivosť mliečneho cukru, znamená, že organizmus bábätka nedokáže dostatočne spracovať všetku laktózu, teda mliečny cukor. Za zmienku stojí, že často ide o prechodnú záležitosť, ktorá súvisí s nezrelosťou tráviaceho traktu, a časom sa zvykne upraviť. „Intoleranciu spôsobuje neprítomnosť alebo nedostatok enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor na jednoduchšie cukry. Nestrávený mliečny cukor sa potom presúva do hrubého čreva, kde sa metabolizuje tamojšími baktériami. Prejavuje sa to typickými kolikami, bolesťami bruška, nafukovaním,objasňuje pediatrička. 

Potravinová alergia je imunitná reakcia organizmu na určitý alergén či niekoľko alergénov v potravinách. Už aj malé stopy alergénu v strave môžu spôsobiť prudkú precitlivenosť. Alergik sa im musí vyhýbať, čo však nie je jednoduché. Veľmi dôležité je to, samozrejme, už pri náhradných mliečnych formulách. Prečo? „V prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka je alergénom práve kravské mlieko. Prejavuje sa rôzne. V 50 až 80 percentách ide o tráviace ťažkosti, teda hnačky, bolesti bruška, nafukovanie, koliky a prímes krvi v stolici. Kožné príznaky ako ekzém, žihľavka, opuchnutá koža či začervenanie sa prejavujú v 20 až 40 percentách. Časté sú aj dýchacie problémy, najmä opakované infekcie dýchacích ciest, niekedy dokonca anafylaktická reakcia."

Zatiaľ čo pri laktózovej intolerancii ide o bežnú poruchu trávenia, alergia na bielkovinu kravského mlieka je prudká reakcia imunitného systému. Napriek tomu, že ide o dva rôzne problémy, mamičky si ich často zamieňajú.

Čím to je? MUDr. Zuzana Veisenpacherová si myslí, že príčin je niekoľko: „Niekedy sa príznaky alergie dajú len ťažko odlíšiť od prejavov intolerancie, pretože môžu byť podobné a čiastočne sa prekrývať. Občas robia chybu aj samotní lekári, keď rodičom nedostatočne vysvetlia rozdiel medzi intoleranciou a alergiou. Nechcú ich popliesť, ale výsledkom býva pravý opak – zmätok."

Len citlivé bruško?

Väčšina bábätiek má v prvých týždňoch svojho života problémy s bruškom. Majú koliky, zápchu, prípadne pri grganí vyvrátia viac alebo menej maminho mliečka. Je to prirodzené, lebo ich črevná mikroflóra sa ešte len vyvíja. Niektoré dojčatá však majú väčšie problémy s trávením alebo s alergickými reakciami. V takom prípade sa poraďte s detským lekárom o vhodnej špeciálnej výžive.

HA – značka na predpis

Spotreba hypoalergénnych mliek v porovnaní s klasickou mliečnou náhradou nie je vo všetkých európskych krajinách podobná. V niektorých výrazne prevyšuje priemer. Patrí k nim aj Slovensko. Prečo je to tak? 

Maminy s úzkostlivejšou povahou, ale aj mamy, ktoré prešli po narodení bábätka sledom situácií, ktoré ich doviedli k väčšej opatrnosti, môžu mať pocit, že hypoalergénne mlieko je jedinou cestou ochrany pred možnou alergiou: „Mladé ženy majú všetko naštudované. Keď sa im narodí dieťatko, ktoré sa vymyká z naštudovaného rámca, teda nielen spí a papá, ale aj veľa plače, sú z toho nešťastné. Opakovane chodia za pediatrom a žiadajú množstvo vyšetrení. A ten napokon často navrhne zmeniť mlieko."

Ďalšou možnou odpoveďou na otázku, prečo majú slovenské mamy, ktoré nedojčia, v obľube hypoalergénne mlieka, môže byť fakt, že ich uhrádzajú zdravotné poisťovne. „Ak donesiete potvrdenie o alergii matky, otca či súrodenca, môže detský lekár alebo gastroenterológ bábätku predpísať hypoalergénne mlieko v rámci prevencie. Poisťovne uhradia približne polovicu sumy. Okrem toho ponúkajú možnosť vrátiť – na požiadanie – doplatok za dietetické potraviny, do ktorých spadajú aj hypoalergénne mlieka. V praxi to znamená, že ‚mlieko na recept‘ môže byť takmer zadarmo," vraví pediatrička.

Vedeli ste?

Kedy je potrebné „mlieko na predpis“? Na Slovensku dostanete hypoalergénnu náhradnú mliečnu formulu v lekárni na predpis pre bábätká. Hradená liečba sa poskytuje do dovŕšenia šiestich mesiacov veku dieťaťa. Pediater alebo detský gastroenterológ ju predpisuje v prípade, že máte od ošetrujúceho lekára potvrdenie o alergii – vašej alebo iného prvostupňového člena rodiny. Nemusí ísť pritom len o alergiu na bielkovinu kravského mlieka či o inú potravinovú alergiu, ale aj o peľovú, liekovú, kontaktnú alergiu, o sennú nádchu, astmu alebo atopický ekzém.

Imunologické okno

Názory na výživu dojčaťa sa často menia. Dnes je až neuveriteľné, že v 70. rokoch minulého storočia sa dojčenie nepovažovalo za veľmi dôležité a už štvormesačné dieťa jedlo krupicovú kašu.

Aj generácia, ktorá je dnes na prahu dospelosti, prešla v útlom detstve inou stravovacou schémou, než je bežná dnes. V rámci prevencie alergií sa považovalo za správne, aby sa dojča pred alergénmi v potravinách chránilo. „Mamy mali plne dojčiť do šiesteho mesiaca a potom postupne zavádzať pevnú stravu. Napríklad lepok až po šiestom či siedmom mesiaci, kravské mlieko a vaječný bielok po roku, ryby a orechy po troch," objasňuje Zuzana Veisenpacherová.

Dnes odborníci, naopak, tvrdia, že pre imunitný systém je dôležité, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s potravinovými alergénmi čo najskôr – či už mamička dojčí, alebo nie. „Obdobie medzi ukončeným štvrtým až šiestym mesiacom považujú za imunologické okno, ktoré znižuje pravdepodobnosť vzniku alergií," konštatuje pediatrička a dodáva: „V tomto období by sa dieťatko malo postupne stretnúť s novými potravinami aj s alergénmi. Neznamená to, že mu hneď navaríte krupicovú kašu, ale postupne mu dáte ochutnať kúsok chlebíka, ovocia, zeleniny... Čo sa týka kravského mlieka, neodporúčam ho podávať dieťaťu až do konca prvého roka života. Využite radšej rôzne mliečne príkrmy a kaše z klasickej dojčenskej alebo hypoalergénnej výživy."

Nepremeškajte čas začať s príkrmami

Od ukončeného šiesteho mesiaca už materské mlieko – podobne ako od ukončeného štvrtého mesiaca pri nedojčenom dieťatku náhradná mliečna výživa – nebude vašej ratolesti stačiť. Postupne obohacujte jedálny lístok o mliečne, zeleninové a mäsové príkrmy. Nezabúdajte ani na pitný režim. Čím viac pevnej stravy bábätko dostáva, tým dôležitejší je pitný režim. Ponúkajte mu prevarenú pitnú alebo dojčenskú vodu, čaj bez cukru alebo zriedenú ovocnú šťavu. Ale nenúťte ho. Rovnako mu nenechávajte fľašku na pitie namiesto cumľa. A ako zistíte, či má dieťa dostatok tekutín? Má ťažké, vlhké plienky a mäkkú stolicu.

Rozhodujete sa pre náhradné dojčenské mlieko?

Následná mliečna dojčenská výživa HiPP spĺňa všetky prísne zdravotné kritériá a navyše má certifikát bio. Ako základ používa kravské mlieko, ktoré dodáva dieťaťu bielkoviny a vápnik. Podľa požiadaviek legislatívy HiPP, obsahujú všetky následné mlieka vitamíny A, C, D, ktoré podporujú správnu funkciu imunitného systému, kyselinu alfa-linolénovú, ktorá prispieva k rozvoju mozgu a nervových buniek, a železo, ktoré podporuje rozvoj poznávacích funkcií a tvorbu krvi. A, samozrejme, probiotiká, teda mliečne kultúry, ktoré sa vyskytujú v materskom mlieku, a prebiotiká, teda galaktooligosacharidy z laktózy, ktorá je hlavným sacharidom materského mlieka.