• Otázka 1

    Čo je také mimoriadne na pokožke bábätka? Môžem u svojho dieťaťa používať bežné produkty starostlivosti o pokožku alebo detská pokožka potrebuje špeciálne produkty?

    Zdravé bábätká sa už rodia s relatívne dobre vyvinutou pokožkou. Horná vrstva kože, predovšetkým stratum corneum, ktorá zohráva významnú úlohu ako ochranná vrstva, je však u detí počas niekoľkých prvých mesiacov oveľa tenšia ako u dospelých1,2. Kožné bunky sú menšie a rýchlejšie sa delia2, potné a mazové žľazy ešte nie sú úplne vyvinuté,3 a preto ešte napríklad potenie nefunguje správne a v zrohovatenej vrstve je nízky obsah tuku2.

    Tieto štrukturálne rozdiely môžu zvyšovať priepustnosť pokožky bábätka. Táto transepidermálna strata vody („transepidermálna“ = cez epidermis/pokožku/) je indikátorom ochrannej bariérovej funkcie pokožky detí a počas prvého roka života sa značne mení (pokožka je niekedy minimálne „menej vodovzdorná“). Vytváranie bariérovej funkcie kože trvá minimálne do konca prvého roka života dieťaťa.

    V porovnaní s kožou dospelých dokáže koža bábätka vstrebať viac vlhkosti v kratšom čase, ale dokáže ju aj rýchlejšie strácať. Jednou z príčin je nižšia hladina prirodzených zvlhčujúcich faktorov v hornej vrstve kože bábätiek mladších ako jeden rok4. S vyšším percentom vody v hornej vrstve kože bábätka korešponduje aj silnejšia (mikro) štruktúra, ktorá zvyšuje spojitosť povrchu kože a telesnej hmotnosti.

    Počas prvých pár dní po narodení sa musí pokožka bábätka prispôsobiť zmene z vlhkého prostredia na suché prostredie. Počas tohto obdobia novorodenec stráca kožný maz, zmes tuku a odumretých kožných buniek, ktoré slúžili ako ochranná vrstva maternice matky. Od druhého týždňa sa rýchlo zvyšuje obsah vody v hornej vrstve kože.

    Hodnota pH kože novorodenca je neutrálna (asi v dôsledku mierne alkalického pH plodovej vody), počas prvých pár dní sa znižuje bez toho, aby úplne dosiahlo hodnoty dospelých v zmysle „kyslého plášťa“5. Vyššia hodnota pH negatívne ovplyvňuje rozličné enzýmy, ktoré slúžia na zachovanie bariérovej funkcie, a môže spôsobiť podráždenie, najmä pod plienkami.

      

    To znamená, že na produkty starostlivosti o pokožku bábätiek sú špeciálne požiadavky: keďže ich pokožka je potenciálne priepustnejšia a spojitosť povrchu kože a hmotnosti je oveľa vyššia ako u dospelých, zložky produktov starostlivosti o pokožku bábätiek musia byť úplne bezpečné. Tiež sa treba vyhýbať všetkému, čo by mohlo poškodiť kožnú bariéru alebo brániť jej vývinu, napr. zmenou hodnoty pH alebo rozpúšťaním kožných tukov.

    Napríklad tradičné mydlá (alkalické) útočia na kožné tuky, a preto nie sú vhodné pre bábätká.     

     

    1) Evans NJ, Rutter N. Development of the epidermis in the newborn. Biol       Neonate 1986; 49: 74-80.

    2) Stamatas GN, Nikolovski J, Luedtke MA et al. Infant skin microstructure assessed in vivo differs from adult skin in organization and at the cellular level. Pediatr Dermatol 2010; 27: 125-31.

    3) Agache P, Blanc D, Barrand C et al. Sebum levels during the first year of life. Br J Dermatol 1980; 103: 643-9.

    4) Nikolovski J, Stamatas GN, Kollias N et al. Barrier function and water-holding and transport properties of infant stratum corneum are different from adult and continue to develop through the first year of life. J Invest Dermatol 2008; 128: 1728-36.

    5) Stamatas GN, Nikolovski J, Mack MC et al. Infant skin physiology and development during the first years of life: a review of recent findings based on in vivo studies. Int J Cosmet Sci 2011; 33: 17-24.

  • Otázka 2

    Ako často mám kúpať svoje dieťa? Stačí dieťa kúpať v čistej vode alebo mám používať nejaký prípravok do kúpeľa?

    Návyky týkajúce sa umývania a kúpania detí sa v rôznych krajinách veľmi líšia. Napríklad vo Francúzsku sa bábätká kúpu každý deň, zatiaľ čo v Nemecku sa len narýchlo umývajú.

    Nedávno sa u novorodencov vo veku od 7 dní do 4 týždňov vedecky skúmali účinky kúpania dvakrát do týždňa v čistej vode, v porovnaní s umývaním čistou vodou a rukavicou na umývanie6. Výsledky preukázali len malé rozdiely, aj keď hodnoty funkcie kožnej bariéry boli mierne lepšie u detí, ktoré sa kúpali.

    Preto sa môže odporúčať kúpanie dvakrát týždenne.

    Pri kúpaní je dôležité dávať pozor na správnu teplotu vody a izbovú teplotu. Voda má mať teplotu medzi 36 a 38 °C (telesná teplota) a v kúpeľni má byť príjemných 23 – 25 °C. Počas prvých mesiacov nemajú byť bábätká vo vode dlhšie ako 5 – 7 minút. U novorodencov je potrebné brať do úvahy aj hojenie pupčeka. Ak si nie ste istí, poraďte sa s pôrodnou asistentkou.

    Aby sa minimalizovalo podráždenie kože, je vhodné používať jemný čistiaci prípravok do kúpeľa. Majte na pamäti, že kožnú bariéru môže minimálne prechodne ovplyvniť aj čistá voda. Ideálne umývacie a kúpacie prípravky pre deti by mali pokožku umývať jemne, mali by byť pH neutrálne alebo mierne kyslé, aby sa zachoval kyslý plášť pokožky, a nemali by dráždiť v prípade kontaktu s očami7.

    V štúdii trvajúcej 8 týždňov sa preukázalo, že používanie vhodného produktu do kúpeľa nemalo žiadny negatívny vplyv na funkciu kože; niektoré hodnoty boli v skutočnosti lepšie ako v skupine detí, ktoré sa umývali iba čistou vodou8.

    Preto sa odporúča používať vhodný prípravok do kúpeľa.

     

     

    6) Garcia Bartels N, Mleczko A, Schink T et al. Influence of bathing or washing on skin barrier function in newborns during the first four weeks of life. Skin Pharmacol Physiol 2009; 22: 248-57.

    7) Blume-Peytavi U, Cork MJ, Faergemann J et al. Bathing and cleansing in newborns from day 1 to first year of life: recommendations from a European round table meeting. J Eur Acad Dermatol Venereol 2009; 23: 751-9.

    8) Garcia Bartels N, Scheufele R, Prosch F et al. Effect of standardized skin care regimens on neonatal skin barrier function in different body areas. Pediatr Dermatol 2010; 27: 1-8.

  • Otázka 3

    Kedy mám aplikovať krém? Aký krém mám použiť na čo (prebaľovanie, vychádzky, po kúpaní)?

    Je ťažké poskytnúť všeobecné odporúčania týkajúce sa aplikácie krému, pretože väčšina detí nepotrebuje jeho pravidelnú aplikáciu. U detí s veľmi suchou pokožkou však môže pravidelná aplikácia krému zlepšiť funkciu kožnej bariéry. Americká pilotná štúdia dokonca poukazuje na to, že u geneticky znevýhodnených detí môže znížiť riziko neurodermatitídy9.

    Bez ohľadu na to je možné odporúčať aplikáciu pleťového krému pri veľmi suchom vzduchu (kúrenie v zime), po častom kúpaní alebo na mimoriadne postihnuté oblasti (okolo úst, na rukách).

    Nezávisle od typu pokožky je potrebné chrániť tvár veľmi mastným krémom pred nízkymi teplotami.

    Ak nie sú možné alebo dostatočné iné ochranné metódy (pobyt vonku na slnku, ochrana pomocou odevu), odporúča sa používať krém proti slnku.

    Detský krém proti zapareninám v plienkovej oblasti často pomáha zabrániť horším scenárom, ak sa aplikuje už pri prvých známkach podráždenia. Niektorí rodičia sa spoliehajú na pravidelnú aplikáciu krému proti zapareninám s cieľom zabrániť zápalu, ktorý sa objavuje najskôr.

     

     

    9) Simpson EL, Berry TM, Brown PA et al. A pilot study of emollient therapy for the primary prevention of atopic dermatitis. J Am Acad Dermatol 2010; 63: 587-93.

  • Otázka 4

    Ako mám predchádzať zaparenému zadočku?

    Najdôležitejšie sú všeobecné opatrenia, ako sú časté vymieňanie plienky, jemné čistenie od stolice, vysušenie pod plienkami pred použitím novej plienky a, ak je to možné, ponechanie dieťaťa na chvíľu bez plienky atď. Krém proti zapareninám môže pomôcť pri miernom podráždení, pretože väčšinou obsahuje zinok, ktorý chráni pred ďalším podráždením.

    V prípade skutočnej zapareniny s veľmi červenou, mokvajúcou pokožkou a/alebo so zápalovými vyrážkami na bruchu a stehnách je zvyčajne nevyhnutné aplikovať liečivé pasty, krémy alebo roztoky s protizápalovými a dezinfekčnými vlastnosťami. Môžete ich dostať od svojho pediatra alebo dermatológa.

     

  • Otázka 5

    Ako spoznám, či je pokožka suchá? Ako zistím neurodermatitídu? Čo môžem proti nej robiť?

    Suchá koža sa často objavuje na tvári bábätiek. Pokožka je drsnejšia ako zvyčajne a šupinatá. Ak je postihnuté celé telo, oblasť pod plienkami zvyčajne postihnutá nie je. Neurodermatitída sa u bábätiek taktiež zvyčajne začína na tvári, veľa detí potom máva ekzém (tiež: svrbiaci ekzém, červené podráždenie od škriabania svrbiacej kože) na lícach, hoci suchými alebo zapálenými vyrážkami môžu byť postihnuté aj iné oblasti (okrem plienkovej oblasti). Pravidelná aplikácia krému a kúpanie v rehydratujúcich olejových kúpeľoch (opatrne: spôsobujú, že deti sú veľmi šmykľavé a ťažko sa držia) pomáhajú pokožke vstrebávať viac vlhkosti a tukov. Je potrebné vyhýbať sa dráždiacim faktorom, ako sú vlnené oblečenie v kontakte s kožou, škriabajúce štítky alebo švy a chlórovaná voda.

    Ak sa dieťa začne škriabať alebo zle spáva, mali by ste navštíviť lekára, aby Vám odporučil liečbu.

     

    </